Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2007 > > Afganistan - legálne analgetiká namiesto ópia

Afganistan - legálne analgetiká namiesto ópia

Afganistan - legálne analgetiká namiesto ópia

Európsky parlament prijal pomerom hlasov 368:49:25 iniciatívnu správu, prostredníctvom ktorej poslanci žiadajú Radu, aby zvážila možnosť zahájiť pilotné projekty s cieľom využiť časť ópiového maku, ktorý je nelegálne pestovaný v Afganistane, na výrobu povolených analgetík na báze ópia.


Prijatá správa vychádza z konštatovania, že "príslušníci Talibanu a teroristických skupín získavajú väčšinu svojich finančných zdrojov z nelegálneho obchodu s omamnými látkami" a ohrozujú tak politickú stabilitu a hospodársky rozvoj v Afganistane. V súčasnosti je takmer 40 % afganského HDP získavaného z obchodu s ópiovými produktmi a táto krajina produkuje až 93 % svetového ópia.
Vzhľadom na to, že Európska únia je najvýznamnejším darcom finančných prostriedkov pre hľadanie iných alternatív, ktoré by mohli byť ponúknuté afganským poľnohospodárom, aby sa vzdali pestovania ópiového maku, poslanci žiadajú Radu ministrov , aby afganskej vláde predložila stratégiu zameranú na kontrolu výroby omamných látok.  
Poslanci tiež Radu žiadajú, aby zvážila možnosť zahájiť pilotné projekty zamerané na "premenu doterajšieho nezákonného pestovania ópiového maku na polia pre legálne pestovanie maku na výrobu analgetík na báze ópia".

Rozprava (24. 10. 2007):
V rámci rozpravy o tejto problematike vystúpil v pléne EP slovenský europoslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK), ktorý uviedol, že celé medzinárodné spoločenstvo sa musí oveľa viac starať o kontrolu výroby ópia kdekoľvek na svete a dodal, že hoci je doterajšie úsilie OSN, ECOSOCu a Svetovej zdravotníckej organizácie zamerané na usmerňovanie používania opiátov na liečbu bolesti potrebné, ešte vždy je nedostatočné. "Je našou povinnosťou nevzdávať boj so zneužívaním tvrdých drog. Nie som za to, aby spoločnosť dodávala drogy závislým ľudom, namiesto toho, aby sa snažila o ich reedukáciu a vrátenie do reálneho života", zdôraznil.
Názor o potrebe opiátov pri liečbe rôznych chorobných stavov, pri tíšení bolestí v pooperačnom období a pri liečbe chorých na malígne ochorenia má pritom podľa Miroslava Mikolášika niekoľko nedostatkov, ktoré nemožno ignorovať. "V prvom rade je to súčasná politická situácia v Afganistane, ktorá je nestabilná. Je potrebné bojovať s Talibanom a na druhej strane bojovať proti čiernemu obchodu s ópiom, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovláda nielen afganskú ekonomiku, ale i politiku a vonkajšie vzťahy", uviedol.
Oprávnené pestovateľské schémy na pestovanie maku pre účely výroby ópia nebudú podľa jeho slov fungovať aj preto, že International Narcotics Control Board môže len dodatočne sankcionovať krajiny a medzinárodný dopyt je konštantný. Afganská vláda podľa neho nie je schopná vystupovať ako jediný opatrovateľ ópiovej sadby a preto je podľa jeho slov jasné, že vláda prehrá súboj s priekupníkmi. Konkurencia podľa Miroslava Mikolášika "vytiahne ópiové ceny nahor a farmári z legálne osiatych plôch prejdú na stranu čierneho trhu". Afganské ceny navyše podľa neho "nemôžu konkurovať cenám v Austrálii, kde kilo morfínu stojí 56 amerických dolárov, v Indii 159 dolárov, v Turecku 250 dolárov, kým v Afganistane je to až 450 amerických dolárov za kilo".
Čo sa týka medicínskeho využitia, podľa Miroslava Mikolášika by spracovávanie afganského ópia na medicinálne produkty len prispelo k ďalšiemu preplneniu trhu v tejto oblasti. Z uvedených dôvodov sa vyslovil proti tomu, aby EÚ a jej členské krajiny podporovali pestovanie ópiového maku v Afganistane.
- Zuzana Repková - Tlačový atašé -
02.11.2007

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet