Parlament schválil návrh rozpočtu EÚ na rok 2008
Parlament schválil v prvom čítaní návrh rozpočtu EÚ na rok 2008. Oproti predošlým rozpočtom je výnimočný v tom, že po prvýkrát za posledných 50 rokov nebude poľnohospodárstvo tvoriť najväčšiu výdavkovú položku. Poslanci odporúčajú znížiť aj prostriedky na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a naopak výrazne zvýšiť čiastky vyčlenené na projekt Galileo, Európsky technologický inštitút či iné strategické priority.
Parlament v správe o návrhu všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2008 prijatej pomerom hlasov 487:73:15 navrhuje, aby boli výdaje stanovené v predbežnom návrhu rozpočtu zachované a aby sa využívali rezervy zakotvené v medziinštitucionálnej dohode na obdobie 2007-2013. Poslanci žiadajú, aby boli prostriedky v položke platieb vyššie oproti predbežnému rozpočtovému návrhu z dielne Komisie, aj oproti návrhu rozpočtu z dielne Rady, avšak súčasne aby neprekročili 0,99 % hrubého národného príjmu Únie (HNP EÚ). Komisia navrhla pre platby 0,97 % HNP EÚ a Rada iba 0,95 %.
Celková suma pre rozpočet EÚ na rok 2008 navrhnutá v tomto čítaní Európskym parlamentom predstavuje 124,194 miliárd eur v platbách a 129,679 miliárd eur v záväzkoch.
Okrem zvýšenia prostriedkov na lisabonské ciele (konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť), projekt Galileo a vybudovanie Európskeho technologického inštitútu (EIT) chce EP tiež viac financií pre stabilizáciu situácie v Kosove a v Palestíne.
KAPITOLA 1a a 1b: Trvalo udržateľný rozvoj
Parlament schválil viacero pozmeňujúcich návrhov k pôvodným oddielom týkajúcim sa štrukturálnych fondov, ktoré teraz spadajú pod kapitoly 1a a 1b.
Pod kapitolu 1a spadajú napríklad priority Lisabonskej stratégie, európsky satelitný navigačný systém Galileo a Európsky technologický inštitút.
Poslanci žiadajú zvýšiť prostriedky v položke záväzkov, ktoré navrhla Rada pre projekt Galileo (európsky systém satelitnej navigácie), keďže sú presvedčení, že ministrami navrhovaných 151 miliónov eur nestačí. Navrhujú preto na tento účel vyčleniť 890 miliónov eur v záväzkoch (400 miliónov eur v platbách). V súvislosti s týmto projektom trvajú na tom, že má byť financovaný výlučne zo zdrojov EÚ. Pokiaľ by to tak nebolo, a Únii by sa nepodarilo zabezpečiť dostatočné financovanie, celý projekt by podľa nich mohol stroskotať. V prípade čiastok pre financovanie Európskeho technologického inštitútu (EIT) navrhuje Parlament vyčleniť na riadiace centrum EIT prostriedky vo výške 2,9 milióna eur (v záväzkoch a platbách) a vytvoriť novú rozpočtovú položku pre financovanie "znalostných a inovačných spoločností", ktoré s EIT súvisia. Rovnako ako pri európskych agentúrach, aj pre EIT sú prostriedky na administratívnu správu oddelené od prostriedkov na jeho činnosť.
Poslanci napokon odporúčajú upraviť škrty, ktoré uskutočnila Rada v rozpočtovom oddiely súvisiacom s dosahovaním lisabonských cieľov (konkurencieschopnosť, rast, zamestnanosť) a zároveň požadujú obnovenie úrovne prostriedkov určených na súdržnosť, ktoré stanovila Komisia v predbežnom návrhu rozpočtu.
KAPITOLA 2: Prírodné zdroje
Poslanci navrhujú v kapitole prírodných zdrojov vyčleniť 55 miliárd eur (v platbách). Parlament pritom vystupuje ostro proti škrtom, ktoré v tejto kapitole navrhuje Rada a vyzýva na znovuobnovenie prostriedkov navrhovaných v predbežnom návrhu rozpočtu.
KAPITOLA 3a: Spravodlivosť a vnútorné záležitosti
Na túto kapitolu vyčlenili poslanci 533 miliónov eur (v platbách). Vzhľadom na urgentnú potrebu riešiť situáciu súvisiacu s imigráciou navrhol Európsky parlament tiež zvýšenie prostriedkov pre Agentúru FRONTEX (pre kontrolu vonkajších hraníc Únie) na celkovú sumu 70 miliónov eur. Toto rozhodnutie je v súlade s politickými prioritami Parlamentu, poslanci sú však kritickí, pokiaľ ide o výsledky tejto agentúry. Parlament preto žiada, aby bolo 30 % prostriedkov administratívnych výdajov FRONEXu prevedených do rezerv.
KAPITOLA 3b: Občianstvo
V kapitole občianstvo žiadajú poslanci obnoviť sumy navrhnuté v predbežnom návrhu rozpočtu z dielne EK s cieľom zachovať programy ako napr. program Kultúra 2007, Médiá 2007 a Mládež v akcii. Parlament preto pre túto kapitolu žiada 706 miliónov eur (v platbách).
KAPITOLA 4: EÚ ako globálny hráč
Parlament v správe o rozpočte opätovne zdôrazňuje, že na oblasť externých vzťahov neboli na obdobie 2007-2013 vyčlenené dostatočné prostriedky. Navrhuje preto, aby boli financie určené na Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) znížené o 20 % na úroveň rozpočtu 2007 a aby bolo 40 miliónov eur, ktoré sa tým uvoľnia, použitých na financovanie iných cieľov v oddiely "EÚ ako svetový partner", ktorý je podľa nich podfinancovaný. Pre SZBP by stále ostalo 200 miliónov eur, ako bolo pôvodne navrhnuté.
Na financovanie pomoci pre Kosovo a Palestínu poslanci navrhujú využiť tzv. nástroj flexibility vo výške 87 miliónov eur. Nástroj flexibility by sa mal tiež podľa EP využívať na nepredvídateľné výdaje v oblasti SZBP.
KAPITOLA 5: Administratíva
Poslanci navrhujú na administratívu vyčleniť 7,29 miliárd eur (v platbách), vrátane 1,452 miliárd pre Európsky parlament, 4,612 miliárd pre Európsku komisiu a 595 miliónov pre Radu. EP v schválenej správe odmietol návrh Rady na zníženie postov určených pre Európsku komisiu a podporil pôvodný návrh EK, podľa ktorého sa vyčlení 49 miliónov eur ako rezerva, ktorá však môže byť uvoľnená jedine za splnenia viacerých podmienok.
Pilotné projekty a prípravné nástroje
Čo sa týka tzv. „pilotných projektov a prípravných nástrojov“ (majúcich za cieľ jednorázovo financovať projekty, s ktorými sa nepočíta v rámci únijných programov), poslanci schválili zahrnutie niekoľkých zaujímavých projektov. Ide napríklad o vytvorenie núdzovej telefónnej linky pre obete obchodu s ľuďmi, či pilotné programy pre vytvorenie oddychových zón pri diaľniciach pre zvieratá prevážané na diaľku.
ROZPOČET PRE EURÓPSKE INŠTITÚCIE A AGENTÚRY
Súčasťou rozpočtových správ je aj správa o rozpočte pre jednotlivé európske inštitúcie. Časť venovaná rozpočtu EP uvádza, že predsedníctva Parlamentu a Rady by mali zohľadniť názor občanov EÚ týkajúci sa troch pracovných miest Parlamentu (Brusel, Štrasburg, Luxemburg) a s tým súvisiacich nákladov, ako aj vplyvu na životné prostredie. Vyzýva preto obe inštitúcie, aby o tejto problematike rokovali. Poslanci však zamietli návrh pôvodne zakotvený v rozpočtovej správe, ktorý vyzýval na organizovanie plenárnych zasadnutí EP v tomto meste iba dvakrát ročne (oproti súčasným 12 zasadnutiam).
Parlament tiež dal najavo, že nesúhlasí so znížením výdavkov pre agentúry EÚ, ktoré navrhuje Rada, pretože poslanci sú presvedčení, že agentúry dostatočne obhájili svoje rozpočtové potreby.
Čo bude nasledovať
Po prvom čítaní o návrhu rozpočtu EP začnú 23. novembra zložité rokovania s Radou. Konečný rozpočet na rok 2008 by mal byť v Parlamente schvaľovaný v druhom čítaní v decembri.
Rozprava (23. 10. 2007):
Europoslanec Peter ŠŤASTNÝ (EPP-ED, SK) vo svojom vystúpení v rozprave uviedol, že v rámci rozpočtu pre obchod je potrebné zachovať tak pomoc pre obchod, ako aj parlamentnú dimenziu Svetovej obchodnej organizácie (WTO). "Musíme byť schopní propagovať európske tovary v tretích krajinách", uviedol a dodal, že rovnako potrebné je aj pomáhať rozvojovým krajinám exportovať ich produkty do EÚ. "Bez obchodu neexistuje dlhodobo udržateľný rozvoj", upozornil.
Európsku komisiu vyzval, aby zabezpečila včasnú informovanosť Parlamentu o akýchkoľvek projektoch mikrofinančnej pomoci, s cieľom poskytnúť dostatok času pre uskutočnenie rozpráv v príslušných parlamentných výboroch a umožniť Parlamentu získať prehľad o krajinách využívajúcich finančné prostriedky EÚ.
"Ak by sme podľa podielu výdavkových rozpočtových prostriedkov na hrubom národnom produkte chceli vyjadriť mieru dôvery, krivka rozpočtovej dôvery by predstavovala krivku padajúceho listu a to je skutočne varovné", uviedol v rozprave slovenský poslanec Sergej KOZLÍK (NA, SK). Podiel rozpočtových prostriedkov na hrubom národnom produkte podľa jeho slov už viac rokov klesá k úrovni 1 %, a návrh rozpočtu na rok 2008 sa "doslova prepadol na úroveň 0,95 %". Podobne však podľa neho pokračuje aj prepad objemu rozpočtových a najmä platobných prostriedkov, v porovnaní s platobným stropom viacročného finančného rámca.
Ako výrazná odchýlka oproti zámerom dlhodobého finančného rámca sa podľa Sergeja Kozlíka javí predovšetkým navrhované nedočerpanie platobných prostriedkov vo výške viac ako 10 miliárd eur. "Zdieľam údiv nad tým, že Rada navrhla zníženie platieb vo výške viac ako miliardu eur pre programy, ktoré sú pokladané za priority v rámci Lisabonskej stratégie na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti a súdržnosti. Súhlasím preto s názorom, že výdavkové parametre rozpočtu sú nedostatočné vzhľadom na politické výzvy, ktorým Európska únia čelí. Preto podporím návrh na posilnenie objemu platieb na úroveň 0,99 % hrubého národného produktu", uviedol vo svojom príspevku.
Slovenský europoslanec Vladimír MAŇKA (PES, SK) sa vyjadril k téme rozpočtu pre Európske inštitúcie, pričom sa zameral na Európsky parlament. Ako uviedol, v dôsledku rozšírenia sa rozpočet inštitúcií za posledné štyri roky zvýšil takmer o 18 %, hoci v budúcnosti už nebude rásť takýmto tempom. Poslanec Maňka sa preto domnieva, že ak sa má zlepšiť efektívnosť inštitúcií, je potrebné posilňovať aj ich vzájomnú spoluprácu.
"Naše snahy smerovali k tomu, aby sme zabezpečili plnenie všetkých úloh, ktoré od inštitúcií očakávajú občania, a aby aj finančné prostriedky boli využité efektívne", uviedol a dodal, že v oblasti tvorby rozpočtu Európskeho parlamentu je najdôležitejšie sústrediť sa na zlepšovanie tvorby právnych predpisov. "Veci, ktoré s tým nesúvisia, musíme z rozpočtu v maximálnej miere odsunúť preč. Sme na najlepšej ceste, aby sa nám to podarilo", povedal počas svojho príspevku v pléne.
Taktiež pripomenul, že poslanci už v marci hovorili o potrebe mať lepšie informácie o všetkých zdrojoch a materiáloch, ktoré sú pre nich k dispozícii, aby mohli zodpovedne a efektívne vykonávať svoju prácu. "Aj preto žiadame administratívu, aby vytvorila systém riadenia znalostí, s ktorým budú môcť poslanci efektívne pracovať so všetkými dokumentmi", pripomenul.
Vo svojom príspevku tiež zdôraznil, že poslanci chcú svojim voličom preukázať, že ich finančné prostriedky využívate hospodárne, pričom sa niekedy stáva, že nemajú k dispozícii dokumenty ani v základných jazykoch. "Potrebujeme zlepšiť pružnosť v tejto oblasti", uviedol v tejto súvislosti a dodal, že veľká časť finančných prostriedkov inštitúcií súvisí s výdavkami na budovy. Spomenul ďalej, že v minulosti európske inštitúcie nakúpili alebo si prenajali majetok v cenách vyšších, ako bola trhová cena, a preto je podľa neho potrebné, aby boli v budúcnosti lepšie preskúmané všetky súvislosti týkajúce sa nákupu, prenájmu a renovácií. "Naším cieľom je znížiť náklady a zaistiť nevyhnutnú flexibilitu. Chceme sa vyhnúť kartelom a monopolným situáciám".
Ďalšou prioritou je podľa poslanca Maňku to, aby obyvatelia Európskej únie boli lepšie informovaní, kvôli čomu EP rozhodol posilniť túto oblasť v prospech regionálnych a lokálnych médií.
"Vážené dámy a páni, chceme neustále zlepšovať efektívnosť práce všetkých inštitúcií, preto potrebujeme o ich činnosti dostávať správy s vyššou informatívnou hodnotou", uviedol a dodal, že tieto správy by mali jasne vyjadrovať úspech alebo zlyhanie pri dosahovaní cieľov. Na záver svojho príspevku ocenil spôsob tvorby rozpočtu v inštitúciách, ktoré rozpočet tvoria nielen pomocou koeficientov inflácie, ale na základe skutočných potrieb.
Celková suma pre rozpočet EÚ na rok 2008 navrhnutá v tomto čítaní Európskym parlamentom predstavuje 124,194 miliárd eur v platbách a 129,679 miliárd eur v záväzkoch.
Okrem zvýšenia prostriedkov na lisabonské ciele (konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť), projekt Galileo a vybudovanie Európskeho technologického inštitútu (EIT) chce EP tiež viac financií pre stabilizáciu situácie v Kosove a v Palestíne.
KAPITOLA 1a a 1b: Trvalo udržateľný rozvoj
Parlament schválil viacero pozmeňujúcich návrhov k pôvodným oddielom týkajúcim sa štrukturálnych fondov, ktoré teraz spadajú pod kapitoly 1a a 1b.
Pod kapitolu 1a spadajú napríklad priority Lisabonskej stratégie, európsky satelitný navigačný systém Galileo a Európsky technologický inštitút.
Poslanci žiadajú zvýšiť prostriedky v položke záväzkov, ktoré navrhla Rada pre projekt Galileo (európsky systém satelitnej navigácie), keďže sú presvedčení, že ministrami navrhovaných 151 miliónov eur nestačí. Navrhujú preto na tento účel vyčleniť 890 miliónov eur v záväzkoch (400 miliónov eur v platbách). V súvislosti s týmto projektom trvajú na tom, že má byť financovaný výlučne zo zdrojov EÚ. Pokiaľ by to tak nebolo, a Únii by sa nepodarilo zabezpečiť dostatočné financovanie, celý projekt by podľa nich mohol stroskotať. V prípade čiastok pre financovanie Európskeho technologického inštitútu (EIT) navrhuje Parlament vyčleniť na riadiace centrum EIT prostriedky vo výške 2,9 milióna eur (v záväzkoch a platbách) a vytvoriť novú rozpočtovú položku pre financovanie "znalostných a inovačných spoločností", ktoré s EIT súvisia. Rovnako ako pri európskych agentúrach, aj pre EIT sú prostriedky na administratívnu správu oddelené od prostriedkov na jeho činnosť.
Poslanci napokon odporúčajú upraviť škrty, ktoré uskutočnila Rada v rozpočtovom oddiely súvisiacom s dosahovaním lisabonských cieľov (konkurencieschopnosť, rast, zamestnanosť) a zároveň požadujú obnovenie úrovne prostriedkov určených na súdržnosť, ktoré stanovila Komisia v predbežnom návrhu rozpočtu.
KAPITOLA 2: Prírodné zdroje
Poslanci navrhujú v kapitole prírodných zdrojov vyčleniť 55 miliárd eur (v platbách). Parlament pritom vystupuje ostro proti škrtom, ktoré v tejto kapitole navrhuje Rada a vyzýva na znovuobnovenie prostriedkov navrhovaných v predbežnom návrhu rozpočtu.
KAPITOLA 3a: Spravodlivosť a vnútorné záležitosti
Na túto kapitolu vyčlenili poslanci 533 miliónov eur (v platbách). Vzhľadom na urgentnú potrebu riešiť situáciu súvisiacu s imigráciou navrhol Európsky parlament tiež zvýšenie prostriedkov pre Agentúru FRONTEX (pre kontrolu vonkajších hraníc Únie) na celkovú sumu 70 miliónov eur. Toto rozhodnutie je v súlade s politickými prioritami Parlamentu, poslanci sú však kritickí, pokiaľ ide o výsledky tejto agentúry. Parlament preto žiada, aby bolo 30 % prostriedkov administratívnych výdajov FRONEXu prevedených do rezerv.
KAPITOLA 3b: Občianstvo
V kapitole občianstvo žiadajú poslanci obnoviť sumy navrhnuté v predbežnom návrhu rozpočtu z dielne EK s cieľom zachovať programy ako napr. program Kultúra 2007, Médiá 2007 a Mládež v akcii. Parlament preto pre túto kapitolu žiada 706 miliónov eur (v platbách).
KAPITOLA 4: EÚ ako globálny hráč
Parlament v správe o rozpočte opätovne zdôrazňuje, že na oblasť externých vzťahov neboli na obdobie 2007-2013 vyčlenené dostatočné prostriedky. Navrhuje preto, aby boli financie určené na Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) znížené o 20 % na úroveň rozpočtu 2007 a aby bolo 40 miliónov eur, ktoré sa tým uvoľnia, použitých na financovanie iných cieľov v oddiely "EÚ ako svetový partner", ktorý je podľa nich podfinancovaný. Pre SZBP by stále ostalo 200 miliónov eur, ako bolo pôvodne navrhnuté.
Na financovanie pomoci pre Kosovo a Palestínu poslanci navrhujú využiť tzv. nástroj flexibility vo výške 87 miliónov eur. Nástroj flexibility by sa mal tiež podľa EP využívať na nepredvídateľné výdaje v oblasti SZBP.
KAPITOLA 5: Administratíva
Poslanci navrhujú na administratívu vyčleniť 7,29 miliárd eur (v platbách), vrátane 1,452 miliárd pre Európsky parlament, 4,612 miliárd pre Európsku komisiu a 595 miliónov pre Radu. EP v schválenej správe odmietol návrh Rady na zníženie postov určených pre Európsku komisiu a podporil pôvodný návrh EK, podľa ktorého sa vyčlení 49 miliónov eur ako rezerva, ktorá však môže byť uvoľnená jedine za splnenia viacerých podmienok.
Pilotné projekty a prípravné nástroje
Čo sa týka tzv. „pilotných projektov a prípravných nástrojov“ (majúcich za cieľ jednorázovo financovať projekty, s ktorými sa nepočíta v rámci únijných programov), poslanci schválili zahrnutie niekoľkých zaujímavých projektov. Ide napríklad o vytvorenie núdzovej telefónnej linky pre obete obchodu s ľuďmi, či pilotné programy pre vytvorenie oddychových zón pri diaľniciach pre zvieratá prevážané na diaľku.
ROZPOČET PRE EURÓPSKE INŠTITÚCIE A AGENTÚRY
Súčasťou rozpočtových správ je aj správa o rozpočte pre jednotlivé európske inštitúcie. Časť venovaná rozpočtu EP uvádza, že predsedníctva Parlamentu a Rady by mali zohľadniť názor občanov EÚ týkajúci sa troch pracovných miest Parlamentu (Brusel, Štrasburg, Luxemburg) a s tým súvisiacich nákladov, ako aj vplyvu na životné prostredie. Vyzýva preto obe inštitúcie, aby o tejto problematike rokovali. Poslanci však zamietli návrh pôvodne zakotvený v rozpočtovej správe, ktorý vyzýval na organizovanie plenárnych zasadnutí EP v tomto meste iba dvakrát ročne (oproti súčasným 12 zasadnutiam).
Parlament tiež dal najavo, že nesúhlasí so znížením výdavkov pre agentúry EÚ, ktoré navrhuje Rada, pretože poslanci sú presvedčení, že agentúry dostatočne obhájili svoje rozpočtové potreby.
Čo bude nasledovať
Po prvom čítaní o návrhu rozpočtu EP začnú 23. novembra zložité rokovania s Radou. Konečný rozpočet na rok 2008 by mal byť v Parlamente schvaľovaný v druhom čítaní v decembri.
Rozprava (23. 10. 2007):
Europoslanec Peter ŠŤASTNÝ (EPP-ED, SK) vo svojom vystúpení v rozprave uviedol, že v rámci rozpočtu pre obchod je potrebné zachovať tak pomoc pre obchod, ako aj parlamentnú dimenziu Svetovej obchodnej organizácie (WTO). "Musíme byť schopní propagovať európske tovary v tretích krajinách", uviedol a dodal, že rovnako potrebné je aj pomáhať rozvojovým krajinám exportovať ich produkty do EÚ. "Bez obchodu neexistuje dlhodobo udržateľný rozvoj", upozornil.
Európsku komisiu vyzval, aby zabezpečila včasnú informovanosť Parlamentu o akýchkoľvek projektoch mikrofinančnej pomoci, s cieľom poskytnúť dostatok času pre uskutočnenie rozpráv v príslušných parlamentných výboroch a umožniť Parlamentu získať prehľad o krajinách využívajúcich finančné prostriedky EÚ.
"Ak by sme podľa podielu výdavkových rozpočtových prostriedkov na hrubom národnom produkte chceli vyjadriť mieru dôvery, krivka rozpočtovej dôvery by predstavovala krivku padajúceho listu a to je skutočne varovné", uviedol v rozprave slovenský poslanec Sergej KOZLÍK (NA, SK). Podiel rozpočtových prostriedkov na hrubom národnom produkte podľa jeho slov už viac rokov klesá k úrovni 1 %, a návrh rozpočtu na rok 2008 sa "doslova prepadol na úroveň 0,95 %". Podobne však podľa neho pokračuje aj prepad objemu rozpočtových a najmä platobných prostriedkov, v porovnaní s platobným stropom viacročného finančného rámca.
Ako výrazná odchýlka oproti zámerom dlhodobého finančného rámca sa podľa Sergeja Kozlíka javí predovšetkým navrhované nedočerpanie platobných prostriedkov vo výške viac ako 10 miliárd eur. "Zdieľam údiv nad tým, že Rada navrhla zníženie platieb vo výške viac ako miliardu eur pre programy, ktoré sú pokladané za priority v rámci Lisabonskej stratégie na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti a súdržnosti. Súhlasím preto s názorom, že výdavkové parametre rozpočtu sú nedostatočné vzhľadom na politické výzvy, ktorým Európska únia čelí. Preto podporím návrh na posilnenie objemu platieb na úroveň 0,99 % hrubého národného produktu", uviedol vo svojom príspevku.
Slovenský europoslanec Vladimír MAŇKA (PES, SK) sa vyjadril k téme rozpočtu pre Európske inštitúcie, pričom sa zameral na Európsky parlament. Ako uviedol, v dôsledku rozšírenia sa rozpočet inštitúcií za posledné štyri roky zvýšil takmer o 18 %, hoci v budúcnosti už nebude rásť takýmto tempom. Poslanec Maňka sa preto domnieva, že ak sa má zlepšiť efektívnosť inštitúcií, je potrebné posilňovať aj ich vzájomnú spoluprácu.
"Naše snahy smerovali k tomu, aby sme zabezpečili plnenie všetkých úloh, ktoré od inštitúcií očakávajú občania, a aby aj finančné prostriedky boli využité efektívne", uviedol a dodal, že v oblasti tvorby rozpočtu Európskeho parlamentu je najdôležitejšie sústrediť sa na zlepšovanie tvorby právnych predpisov. "Veci, ktoré s tým nesúvisia, musíme z rozpočtu v maximálnej miere odsunúť preč. Sme na najlepšej ceste, aby sa nám to podarilo", povedal počas svojho príspevku v pléne.
Taktiež pripomenul, že poslanci už v marci hovorili o potrebe mať lepšie informácie o všetkých zdrojoch a materiáloch, ktoré sú pre nich k dispozícii, aby mohli zodpovedne a efektívne vykonávať svoju prácu. "Aj preto žiadame administratívu, aby vytvorila systém riadenia znalostí, s ktorým budú môcť poslanci efektívne pracovať so všetkými dokumentmi", pripomenul.
Vo svojom príspevku tiež zdôraznil, že poslanci chcú svojim voličom preukázať, že ich finančné prostriedky využívate hospodárne, pričom sa niekedy stáva, že nemajú k dispozícii dokumenty ani v základných jazykoch. "Potrebujeme zlepšiť pružnosť v tejto oblasti", uviedol v tejto súvislosti a dodal, že veľká časť finančných prostriedkov inštitúcií súvisí s výdavkami na budovy. Spomenul ďalej, že v minulosti európske inštitúcie nakúpili alebo si prenajali majetok v cenách vyšších, ako bola trhová cena, a preto je podľa neho potrebné, aby boli v budúcnosti lepšie preskúmané všetky súvislosti týkajúce sa nákupu, prenájmu a renovácií. "Naším cieľom je znížiť náklady a zaistiť nevyhnutnú flexibilitu. Chceme sa vyhnúť kartelom a monopolným situáciám".
Ďalšou prioritou je podľa poslanca Maňku to, aby obyvatelia Európskej únie boli lepšie informovaní, kvôli čomu EP rozhodol posilniť túto oblasť v prospech regionálnych a lokálnych médií.
"Vážené dámy a páni, chceme neustále zlepšovať efektívnosť práce všetkých inštitúcií, preto potrebujeme o ich činnosti dostávať správy s vyššou informatívnou hodnotou", uviedol a dodal, že tieto správy by mali jasne vyjadrovať úspech alebo zlyhanie pri dosahovaní cieľov. Na záver svojho príspevku ocenil spôsob tvorby rozpočtu v inštitúciách, ktoré rozpočet tvoria nielen pomocou koeficientov inflácie, ale na základe skutočných potrieb.
05.11.2007