Parlament podporil smernicu o ochrane pôdy
Európsky parlament v prvom čítaní podporil návrh smernice o ochrane pôdy, ktorá má byť prvou ucelenou legislatívou o tejto problematike na európskej úrovni. Medzi kľúčové body textu, ktorý poslanci podporili pomerom hlasov 496:161:22, patrí napr. zriadenie verejných registrov kontaminovaných lokalít v EÚ, ako aj zriadenie "prioritných oblastí" podliehajúcich zvláštnej ochrane. Návrh teraz poputuje do Rady.
Cieľom schvaľovaného legislatívneho textu je podpora udržateľného využívania pôdy, ako aj zamedzenie degradácii pôdy z dôvodov klimatických zmien a náprava jej dôsledkov. Návrh smernice má zjednotiť európsku politiku v tejto oblasti a príslušné legislatívne ustanovenia, ktoré sú v súčasnej dobe rozčlenené do viacerých predpisov, upravujúcich napr. nakladanie s odpadmi, využívanie pesticídov alebo ochranu prírody.
Smernica navrhuje zriadenie verejne prístupných národných registrov kontaminovaných lokalít, pričom europoslanci k pôvodnému návrhu Komisie pridali požiadavku, aby bola zvážená možnosť zriadiť tieto registre tiež na regionálnej úrovni. Spomínané registre by mali byť aktualizované najmenej raz za sedem rokov, pričom pri aktualizácii by mali byť zaradené nové kontaminované lokality a vyradené lokality, u ktorých bola prevedená sanácia.
V priebehu šiestich rokov od transpozície smernice do národných právnych prepisov budú členské krajiny EÚ musieť identifikovať oblasti, na ktorých sa vykonávajú, alebo sa v minulosti vykonávali, činnosti ovplyvňujúce pôdu (napr. oblasti na ktorých sú umiestnené banské inštalácie či odpadové skládky). Činnosti takýmto spôsobom narúšajúce pôdu sú zahrnuté do textu návrhu Smernice.
Päť rokov po zavedení smernice do vnútroštátneho práva majú mať členské štáty povinnosť vymedziť "prioritné oblasti", ktoré budú podliehať zvláštnej ochrane pred eróziou, úbytkom organickej hmoty, kontamináciu, zasoľovaním, utužovaním, poklesom biologickej rozmanitosti, zakrytím, zosuvmi, a záplavami. Poslanci sa v tejto súvislosti domnievajú, že voľba spôsobu boja proti týmto javom má byť ponechaná na jednotlivé členské štáty, pričom zoznam spomínaných javov bude aktualizovaný každých 10 rokov.
Potenciálni záujemcovia o kúpu pôdy budú musieť byť informovaní o súčasných aj minulých aktivitách na jej území, pričom vlastník pôdy alebo potenciálny kupujúci bude musieť príslušnému orgánu a druhej strane zúčastnenej na transakcii poskytovať všetky informácie o úrovniach koncentrácie nebezpečných látok v pôde, ktoré má k dispozícií. Členské štáty budú môcť navyše požadovať chemickú analýzu určujúcu tieto úrovne.
Do smernice je tiež zahrnutá pôda v oblasti letísk, prístavov na pevnine, bývalých vojenských areálov, čerpacích staníc, chemických čistiarní, čističiek odpadových vôd pre viac ako 2000 obyvateľov a potrubí, na ktorých sa využívali alebo využívajú nebezpečné látky.
Zodpovednosť za identifikáciu kontaminovaných oblastí budú mať úrady určené členskými krajinami.
EP ďalej žiada, aby boli členské štáty povinné vykonať aktualizáciu svojej sanačnej stratégie sedem rokov po zavedení smernice do vnútroštátneho práva. Stratégia musí obsahovať aspoň všeobecné ciele, časový plán implementácie nápravných opatrení a rozdelenie finančných prostriedkov.
Táto smernica podľa EP predstavuje významný krok vpred najmä tým, že uznáva pozitívnu úlohu poľnohospodárstva pri ochrane pôdy, a súčasne berie do úvahy problém klimatických zmien.
Rozprava (12. 11. 2007):
V rámci rozpravy o tejto téme vystúpila 12. novembra v pléne EP slovenská europoslankyňa Irena BELOHORSKÁ (NA, SK), ktorá uviedla, že "je potrebné zamyslieť sa nad tým, či je legislatívna činnosť Európskej únie v tejto oblasti potrebná".
Rozhodnutie Výboru EP pre právne veci, ktorý "jasne zamietol potrebu legislatívy o ochrane pôdy v Európskej únii" treba podľa jej slov brať do úvahy a chápať, že "pôda nemá žiadny cezhraničný vplyv a je regionálnou záležitosťou".
Je však podľa nej potrebné tiež "uznať, že degradácia pôdy ako neobnoviteľného zdroja má vážne dôsledky na iné oblasti" ošetrené európskou legislatívou, napr. v oblasti kvality vôd, bezpečnosti potravín, klimatických zmien a podobne. "Keďže obe strany majú ohľadne potreby rámcovej smernice istú časť pravdy, nazdávam sa, že nakoniec bude prijatá - či áno alebo nie - bude to politické rozhodnutie", uviedla v rozprave.
Vyjadrila sa tiež na margo terminológie predkladanej správy, pričom uviedla, že oblasti, v ktorých je zastavenie degradácie pôdy urgentné, musia byť označené alarmujúcim názvom, rovnako ako má byť "negatívne označená" riziková pôda, aby sa zdôraznilo, že stav je veľmi vážny.
Smernica navrhuje zriadenie verejne prístupných národných registrov kontaminovaných lokalít, pričom europoslanci k pôvodnému návrhu Komisie pridali požiadavku, aby bola zvážená možnosť zriadiť tieto registre tiež na regionálnej úrovni. Spomínané registre by mali byť aktualizované najmenej raz za sedem rokov, pričom pri aktualizácii by mali byť zaradené nové kontaminované lokality a vyradené lokality, u ktorých bola prevedená sanácia.
V priebehu šiestich rokov od transpozície smernice do národných právnych prepisov budú členské krajiny EÚ musieť identifikovať oblasti, na ktorých sa vykonávajú, alebo sa v minulosti vykonávali, činnosti ovplyvňujúce pôdu (napr. oblasti na ktorých sú umiestnené banské inštalácie či odpadové skládky). Činnosti takýmto spôsobom narúšajúce pôdu sú zahrnuté do textu návrhu Smernice.
Päť rokov po zavedení smernice do vnútroštátneho práva majú mať členské štáty povinnosť vymedziť "prioritné oblasti", ktoré budú podliehať zvláštnej ochrane pred eróziou, úbytkom organickej hmoty, kontamináciu, zasoľovaním, utužovaním, poklesom biologickej rozmanitosti, zakrytím, zosuvmi, a záplavami. Poslanci sa v tejto súvislosti domnievajú, že voľba spôsobu boja proti týmto javom má byť ponechaná na jednotlivé členské štáty, pričom zoznam spomínaných javov bude aktualizovaný každých 10 rokov.
Potenciálni záujemcovia o kúpu pôdy budú musieť byť informovaní o súčasných aj minulých aktivitách na jej území, pričom vlastník pôdy alebo potenciálny kupujúci bude musieť príslušnému orgánu a druhej strane zúčastnenej na transakcii poskytovať všetky informácie o úrovniach koncentrácie nebezpečných látok v pôde, ktoré má k dispozícií. Členské štáty budú môcť navyše požadovať chemickú analýzu určujúcu tieto úrovne.
Do smernice je tiež zahrnutá pôda v oblasti letísk, prístavov na pevnine, bývalých vojenských areálov, čerpacích staníc, chemických čistiarní, čističiek odpadových vôd pre viac ako 2000 obyvateľov a potrubí, na ktorých sa využívali alebo využívajú nebezpečné látky.
Zodpovednosť za identifikáciu kontaminovaných oblastí budú mať úrady určené členskými krajinami.
EP ďalej žiada, aby boli členské štáty povinné vykonať aktualizáciu svojej sanačnej stratégie sedem rokov po zavedení smernice do vnútroštátneho práva. Stratégia musí obsahovať aspoň všeobecné ciele, časový plán implementácie nápravných opatrení a rozdelenie finančných prostriedkov.
Táto smernica podľa EP predstavuje významný krok vpred najmä tým, že uznáva pozitívnu úlohu poľnohospodárstva pri ochrane pôdy, a súčasne berie do úvahy problém klimatických zmien.
Rozprava (12. 11. 2007):
V rámci rozpravy o tejto téme vystúpila 12. novembra v pléne EP slovenská europoslankyňa Irena BELOHORSKÁ (NA, SK), ktorá uviedla, že "je potrebné zamyslieť sa nad tým, či je legislatívna činnosť Európskej únie v tejto oblasti potrebná".
Rozhodnutie Výboru EP pre právne veci, ktorý "jasne zamietol potrebu legislatívy o ochrane pôdy v Európskej únii" treba podľa jej slov brať do úvahy a chápať, že "pôda nemá žiadny cezhraničný vplyv a je regionálnou záležitosťou".
Je však podľa nej potrebné tiež "uznať, že degradácia pôdy ako neobnoviteľného zdroja má vážne dôsledky na iné oblasti" ošetrené európskou legislatívou, napr. v oblasti kvality vôd, bezpečnosti potravín, klimatických zmien a podobne. "Keďže obe strany majú ohľadne potreby rámcovej smernice istú časť pravdy, nazdávam sa, že nakoniec bude prijatá - či áno alebo nie - bude to politické rozhodnutie", uviedla v rozprave.
Vyjadrila sa tiež na margo terminológie predkladanej správy, pričom uviedla, že oblasti, v ktorých je zastavenie degradácie pôdy urgentné, musia byť označené alarmujúcim názvom, rovnako ako má byť "negatívne označená" riziková pôda, aby sa zdôraznilo, že stav je veľmi vážny.
15.11.2007