Poslanci hovorili o výzvach globalizácie
Europoslanci si v Štrasburgu vypočuli vyhlásenie Rady a Európskej komisie na tému dokumentu Komisie nazvaného "Európsky záujem: úspech v ére globalizácie". Zamerali sa pritom na Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť, ktorý tvorí podľa európskych inštitúcií základ pre hľadanie odpovedí na globalizáciu a jej dôsledky.
"Jedine Európa presadzujúca reformy a aktívne podporujúca európske záujmy môže v období globalizácie zabezpečiť blahobyt a prosperitu pre svojich občanov", tvrdí sa v dokumente Európskej komisie, ktorý bol publikovaný pred lisabonským samitom EÚ.
Dokument EK okrem iného vystupuje proti protekcionizmu niektorých krajín a venuje sa témam podpory hospodárskych reforiem, rozšíreniu pracovných príležitostí, lepšiemu prístupu k zamestnanosti, vzdelávaniu, sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti či riešeniu problému chudoby. Spomína tiež ciele zníženia skleníkových plynov, využívania obnoviteľných zdrojov energie, vybudovanie "vnútorného trhu 21. storočia", a potrebu legálneho prisťahovalectva.
Rozprava (14. 11. 2007):
Predseda Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov Joseph DAUL (EPP-ED, FR) za svoju skupinu uviedol, že globalizácia nie je abstraktným konceptom, ale každodennou realitou, a EÚ preto podľa neho musí na jej výzvy náležite reagovať. Za hlavné výzvy označil terorizmus, ochranu finančných trhov, či potravinovú a produktovú bezpečnosť. "Musíme vedieť garantovať rodičom, že hračky, ktoré kúpia svojim deťom na Vianoce, budú bezpečné", uviedol v súvislosti s nedávnym výskytom nebezpečných hračiek z Číny na európskych trhoch.
Martin SCHULZ (PES, DE), predseda Socialistickej skupiny v Európskom parlamente upozornil, že na riešenie výziev globalizácie existujú dva "zásadne odlišné názory" - pravicový a ľavicový pohľad v EP sa podľa jeho slov odlišujú najmä v tom, že "podľa poslanca Daula a jeho politickej skupiny je najdôležitejšia ekonomika a hospodársky pokrok", kým socialistická skupina trvá na tom, že hospodársky pokrok musí ísť ruka v ruke so sociálnou politikou a väčšou spravodlivosťou v rámci Únie aj smerom navonok, voči ostatnému svetu. Pravicové nazeranie na túto problematiku pritom označil za "absolútne mylné".
Za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov vystúpil Graham WATSON (ALDE, UK), ktorý uviedol, že mandát konať na globálnej úrovni dávajú problémy ako terorizmus či medzinárodný zločin, no dokument, ktorý predstavila Európska komisia, na ich zvládanie podľa neho nereaguje adekvátne. "Európska komisia sľúbila, že bude konať, no zatiaľ máme len dokument plný rétoriky a nevidieť žiadne činy", upozornil a dodal, že je najvyšší čas popasovať sa s problémami.
Podľa Mirosława Mariusza PIOTROWSKEHO (UEN, PL) za Skupinu Únie za Európu národov nesmú opatrenia EÚ zamerané na zvládanie následkov globalizácie škodiť národným štátom a národným identitám. Ako tiež uviedol, kým ázijské krajiny sa prispôsobujú realite a ich ekonomiky sa rozvíjajú, "Európsky parlament diskutuje o veciach ako o spätných zrkadlách pre traktory či o cirkusoch", čo by sa podľa neho malo zmeniť.
Jean LAMBERT (Greens/EFA, UK) v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie označila dokument predložený Európskou komisiou za "zlyhanie" a dodala, že "nevychádza z reality". Uvítala tiež konferenciu organizovanú Európskou komisiou o tejto oblasti, no dodala, že by sa mala prebiehať permanentne.
Jiří MAŠTÁLKA (GUE/NGL, CZ) za Konfederatívnu skupinu Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice vyslovil sklamanie nad predkladaným textom uznesenia EP o tejto problematike, pretože bol podľa jeho slov "pripravovaný na poslednú chvíľu a pod veľkým tlakom". Uznesenie podľa neho "nevyjadruje deklarovaný európsky záujem, a dokonca ani záujem občanov", pretože "občanom len signalizuje, že aby sa s globalizáciou zmierili ako s povodňami".
Godfrey BLOOM (IND/DEM, UK), hovoriaci v mene Skupiny Nezávislosť/Demokracia hovoril o prejave francúzskeho prezidenta Sarkozyho, ktorý deň pred touto rozpravou vystúpil v pléne EP so svojím prejavom.
Dimitar STOYANOV (ITS, BG) za Skupinu identita, tradícia a zvrchovanosť upozornil, že niektoré ekonomiky nevedia fungovať ani na vlastnom trhu, a uviedol, že Lisabonská stratégia v Bulharsku zlyhá, lebo jeho krajina nebola ešte na vstup do EÚ pripravená.
V rámci rozpravy vystúpil aj slovenský europoslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK), ktorý zdôraznil, že s cieľom čeliť výzvam globalizácie musí Európska únia promptne reagovať a klásť si otázky, či jej konkurencieschopnosť rastie.
To, či je Lisabonská stratégia schopná prinášať riešenia v oblastiach inovácie, energie, migrácie, vzdelávania a demografie, musí podľa jeho slov korešpondovať s rastom a so schopnosťou vytvárať nové pracovné miesta. Poukázal tiež na mnohé výzvy v oblasti životného prostredia, vrátene emisií CO2, využívania pesticídov, či starostlivosti o čistotu zdrojov pitnej vody a ochranu pôdy. V neposlednej rade sú podľa Miroslava Mikolášika výzvami aj problémy v oblasti zdravia, epidémií, vtáčej chrípky, boja proti obezite, kardiovaskulárnym ochoreniam a rastúcej incidencii všetkých druhov rakoviny či cukrovky.
"Globalizácia navyše prináša aj výzvy v oblasti bezpečnosti, migrácie a boja proti kriminalite a terorizmu", uviedol a dodal, že vstupom deviatich nových členských krajín do Schengenského priestoru bude potrebné urobiť všetko preto, aby bol spoločný priestor dokonale strážený a aby k nám neprenikali ilegálni migranti, "ktorí ďalej zhoršujú bezpečnostnú situáciu v členských krajinách".
Na druhej strane vyzval ku "zodpovednému prístupu pri udeľovaní pracovných povolení pre legálnych migrantov" a vyslovil presvedčenie, že staršie členské krajiny EÚ "odstránia nezmyslené obmedzenia pre zamestnanie občanov z nových členských krajín EÚ", čo je v dnešnej situácii podľa jeho slov "nepochopiteľný anachronizmus".
Dokument EK okrem iného vystupuje proti protekcionizmu niektorých krajín a venuje sa témam podpory hospodárskych reforiem, rozšíreniu pracovných príležitostí, lepšiemu prístupu k zamestnanosti, vzdelávaniu, sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti či riešeniu problému chudoby. Spomína tiež ciele zníženia skleníkových plynov, využívania obnoviteľných zdrojov energie, vybudovanie "vnútorného trhu 21. storočia", a potrebu legálneho prisťahovalectva.
Rozprava (14. 11. 2007):
Predseda Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov Joseph DAUL (EPP-ED, FR) za svoju skupinu uviedol, že globalizácia nie je abstraktným konceptom, ale každodennou realitou, a EÚ preto podľa neho musí na jej výzvy náležite reagovať. Za hlavné výzvy označil terorizmus, ochranu finančných trhov, či potravinovú a produktovú bezpečnosť. "Musíme vedieť garantovať rodičom, že hračky, ktoré kúpia svojim deťom na Vianoce, budú bezpečné", uviedol v súvislosti s nedávnym výskytom nebezpečných hračiek z Číny na európskych trhoch.
Martin SCHULZ (PES, DE), predseda Socialistickej skupiny v Európskom parlamente upozornil, že na riešenie výziev globalizácie existujú dva "zásadne odlišné názory" - pravicový a ľavicový pohľad v EP sa podľa jeho slov odlišujú najmä v tom, že "podľa poslanca Daula a jeho politickej skupiny je najdôležitejšia ekonomika a hospodársky pokrok", kým socialistická skupina trvá na tom, že hospodársky pokrok musí ísť ruka v ruke so sociálnou politikou a väčšou spravodlivosťou v rámci Únie aj smerom navonok, voči ostatnému svetu. Pravicové nazeranie na túto problematiku pritom označil za "absolútne mylné".
Za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov vystúpil Graham WATSON (ALDE, UK), ktorý uviedol, že mandát konať na globálnej úrovni dávajú problémy ako terorizmus či medzinárodný zločin, no dokument, ktorý predstavila Európska komisia, na ich zvládanie podľa neho nereaguje adekvátne. "Európska komisia sľúbila, že bude konať, no zatiaľ máme len dokument plný rétoriky a nevidieť žiadne činy", upozornil a dodal, že je najvyšší čas popasovať sa s problémami.
Podľa Mirosława Mariusza PIOTROWSKEHO (UEN, PL) za Skupinu Únie za Európu národov nesmú opatrenia EÚ zamerané na zvládanie následkov globalizácie škodiť národným štátom a národným identitám. Ako tiež uviedol, kým ázijské krajiny sa prispôsobujú realite a ich ekonomiky sa rozvíjajú, "Európsky parlament diskutuje o veciach ako o spätných zrkadlách pre traktory či o cirkusoch", čo by sa podľa neho malo zmeniť.
Jean LAMBERT (Greens/EFA, UK) v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie označila dokument predložený Európskou komisiou za "zlyhanie" a dodala, že "nevychádza z reality". Uvítala tiež konferenciu organizovanú Európskou komisiou o tejto oblasti, no dodala, že by sa mala prebiehať permanentne.
Jiří MAŠTÁLKA (GUE/NGL, CZ) za Konfederatívnu skupinu Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice vyslovil sklamanie nad predkladaným textom uznesenia EP o tejto problematike, pretože bol podľa jeho slov "pripravovaný na poslednú chvíľu a pod veľkým tlakom". Uznesenie podľa neho "nevyjadruje deklarovaný európsky záujem, a dokonca ani záujem občanov", pretože "občanom len signalizuje, že aby sa s globalizáciou zmierili ako s povodňami".
Godfrey BLOOM (IND/DEM, UK), hovoriaci v mene Skupiny Nezávislosť/Demokracia hovoril o prejave francúzskeho prezidenta Sarkozyho, ktorý deň pred touto rozpravou vystúpil v pléne EP so svojím prejavom.
Dimitar STOYANOV (ITS, BG) za Skupinu identita, tradícia a zvrchovanosť upozornil, že niektoré ekonomiky nevedia fungovať ani na vlastnom trhu, a uviedol, že Lisabonská stratégia v Bulharsku zlyhá, lebo jeho krajina nebola ešte na vstup do EÚ pripravená.
V rámci rozpravy vystúpil aj slovenský europoslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK), ktorý zdôraznil, že s cieľom čeliť výzvam globalizácie musí Európska únia promptne reagovať a klásť si otázky, či jej konkurencieschopnosť rastie.
To, či je Lisabonská stratégia schopná prinášať riešenia v oblastiach inovácie, energie, migrácie, vzdelávania a demografie, musí podľa jeho slov korešpondovať s rastom a so schopnosťou vytvárať nové pracovné miesta. Poukázal tiež na mnohé výzvy v oblasti životného prostredia, vrátene emisií CO2, využívania pesticídov, či starostlivosti o čistotu zdrojov pitnej vody a ochranu pôdy. V neposlednej rade sú podľa Miroslava Mikolášika výzvami aj problémy v oblasti zdravia, epidémií, vtáčej chrípky, boja proti obezite, kardiovaskulárnym ochoreniam a rastúcej incidencii všetkých druhov rakoviny či cukrovky.
"Globalizácia navyše prináša aj výzvy v oblasti bezpečnosti, migrácie a boja proti kriminalite a terorizmu", uviedol a dodal, že vstupom deviatich nových členských krajín do Schengenského priestoru bude potrebné urobiť všetko preto, aby bol spoločný priestor dokonale strážený a aby k nám neprenikali ilegálni migranti, "ktorí ďalej zhoršujú bezpečnostnú situáciu v členských krajinách".
Na druhej strane vyzval ku "zodpovednému prístupu pri udeľovaní pracovných povolení pre legálnych migrantov" a vyslovil presvedčenie, že staršie členské krajiny EÚ "odstránia nezmyslené obmedzenia pre zamestnanie občanov z nových členských krajín EÚ", čo je v dnešnej situácii podľa jeho slov "nepochopiteľný anachronizmus".
18.11.2007