EP hodnotil európsku politiku susedstva
Európsky parlament hlasoval o správe zaoberajúcej sa posilnením Európskej politiky susedstva (EPS). Poslanci v prijatom texte vyjadrujú názor, že hoci existujú určité spoločné body (ako napr. uľahčenie vydávania víz alebo podpora civilnej spoločnosti), je potrebné rokovať s východnými štátmi a s južnými stredomorskými štátmi diferencovaným spôsobom.
Poslanci prostredníctvom správy vyjadrujú pochybnosti o zmysluplnosti zemepisného rozsahu európskej politiky susedstva, keďže zahrňuje krajiny, ktoré zemepisne patria do Európy, ale aj stredomorské neeurópske krajiny. Parlament preto odporúča, aby sa pri plnom uplatňovaní politiky čo najviac zohľadňovali osobitosti jednotlivých krajín.
Európske politika susedstva so štátmi východnej Európy
Pokiaľ ide o východných susedov, správa uvádza, že štáty, ktoré sa dajú jasne označiť za európske krajiny a ktoré plne dodržiavajú zásady právneho štátu, môžu v zásade požiadať o členstvo v Európskej únii. Text tiež uvádza, že by mali byť postupne zapojené do Európskeho energetického spoločenstva a navrhuje zriadiť parlamentné zhromaždenie Susedstvo EÚ - Východ (EURO-NEST).
Európska politika susedstva so štátmi južného Stredomoria
EP sa domnieva, že do budúcej generácie dohôd so štátmi južného Stredomoria by mali byť začlenené mechanizmy uplatňovania doložky o ľudských právach. V tejto súvislosti vyjadrujú poľutovanie nad skutočnosťou, že od začiatku európsko-stredomorského partnerstva nebol uskutočnený žiadny významný pokrok v otázke demokracie a ľudských práv.
Všeobecný rámec európskej politiky susedstva
Poslanci v správe zdôrazňujú, že dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd je hlavnou zásadou európskej politiky. Uvádzajú v tejto súvislosti, že vo všetkých štátoch musí byť dodržiavaná sloboda médií a podporovaná občianska spoločnosť, a to "bez ohľadu na mieru ochoty vlád partnerských krajín spolupracovať a zdieľať tieto hodnoty". Poslanci tiež vítajú dlhodobejší zámer zriadiť oblasti voľného obchodu v rámci všetkých krajín susedstva a považujú za dôležité prehlbovať kontakty medzi ľuďmi, napríklad zapojením štátov EPS do programu študentských výmen či zriaďovaním programu partnerstva medzi mestami a regiónmi.
Rozprava (14. 11. 2007):
V rozprave na túto tému vystúpil europoslanec Árpád DUKA-ZÓLYOMI (EPP-ED, SK). Svoj príspevok venoval situácii v Gruzínsku, kde je podľa jeho slov demokracia, právny štát a dynamický ekonomický progres pod vážnou hrozbou. "Nie je vylúčené, že v pozadí vzniknutej situácie je destabilizačné úsilie ruskej mocenskej politiky", uviedol a dodal, že najväčšiu pozornosť treba venovať posilneniu demokratického systému v krajine. Vypísanie predčasných prezidentských volieb bolo podľa neho správnym krokom a Saakashvilim vedené Gruzínsko je spoľahlivým partnerom Európskej únie.
Napätie je podľa Árpáda DUKU-ZÓLYOMIHO potrebné riešiť mierovou cestou. "Výhody využívania tzv. soft power metódy EÚ, teda metódy zapojenia partnera do istej formy dialógu, sa potvrdili aj v prípade Gruzínska, kde prezident Saakashvili pod vplyvom západných krajín usmernil vyhrotenú situáciu v krajine a vrátil proces do demokratických medzí", zdôraznil a doplnil, že dôležitosť monitorovania ESP považuje za veľmi dôležité práve so zreteľom na gruzínske udalosti.
Gruzinská vláda podľa jeho slov stojí pred vážnou skúškou a preto bude nevyhnutný aj dialóg s rozštiepenou opozíciou, ktorú EÚ nesmie vylúčiť z tohto procesu. "Napriek našej kontinuálnej podpore bude musieť Tbilisi v januárových voľbách dokázať, do akej miery je vybudovaný demokratický systém v krajine stabilný", dodal na záver.
Európske politika susedstva so štátmi východnej Európy
Pokiaľ ide o východných susedov, správa uvádza, že štáty, ktoré sa dajú jasne označiť za európske krajiny a ktoré plne dodržiavajú zásady právneho štátu, môžu v zásade požiadať o členstvo v Európskej únii. Text tiež uvádza, že by mali byť postupne zapojené do Európskeho energetického spoločenstva a navrhuje zriadiť parlamentné zhromaždenie Susedstvo EÚ - Východ (EURO-NEST).
Európska politika susedstva so štátmi južného Stredomoria
EP sa domnieva, že do budúcej generácie dohôd so štátmi južného Stredomoria by mali byť začlenené mechanizmy uplatňovania doložky o ľudských právach. V tejto súvislosti vyjadrujú poľutovanie nad skutočnosťou, že od začiatku európsko-stredomorského partnerstva nebol uskutočnený žiadny významný pokrok v otázke demokracie a ľudských práv.
Všeobecný rámec európskej politiky susedstva
Poslanci v správe zdôrazňujú, že dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd je hlavnou zásadou európskej politiky. Uvádzajú v tejto súvislosti, že vo všetkých štátoch musí byť dodržiavaná sloboda médií a podporovaná občianska spoločnosť, a to "bez ohľadu na mieru ochoty vlád partnerských krajín spolupracovať a zdieľať tieto hodnoty". Poslanci tiež vítajú dlhodobejší zámer zriadiť oblasti voľného obchodu v rámci všetkých krajín susedstva a považujú za dôležité prehlbovať kontakty medzi ľuďmi, napríklad zapojením štátov EPS do programu študentských výmen či zriaďovaním programu partnerstva medzi mestami a regiónmi.
Rozprava (14. 11. 2007):
V rozprave na túto tému vystúpil europoslanec Árpád DUKA-ZÓLYOMI (EPP-ED, SK). Svoj príspevok venoval situácii v Gruzínsku, kde je podľa jeho slov demokracia, právny štát a dynamický ekonomický progres pod vážnou hrozbou. "Nie je vylúčené, že v pozadí vzniknutej situácie je destabilizačné úsilie ruskej mocenskej politiky", uviedol a dodal, že najväčšiu pozornosť treba venovať posilneniu demokratického systému v krajine. Vypísanie predčasných prezidentských volieb bolo podľa neho správnym krokom a Saakashvilim vedené Gruzínsko je spoľahlivým partnerom Európskej únie.
Napätie je podľa Árpáda DUKU-ZÓLYOMIHO potrebné riešiť mierovou cestou. "Výhody využívania tzv. soft power metódy EÚ, teda metódy zapojenia partnera do istej formy dialógu, sa potvrdili aj v prípade Gruzínska, kde prezident Saakashvili pod vplyvom západných krajín usmernil vyhrotenú situáciu v krajine a vrátil proces do demokratických medzí", zdôraznil a doplnil, že dôležitosť monitorovania ESP považuje za veľmi dôležité práve so zreteľom na gruzínske udalosti.
Gruzinská vláda podľa jeho slov stojí pred vážnou skúškou a preto bude nevyhnutný aj dialóg s rozštiepenou opozíciou, ktorú EÚ nesmie vylúčiť z tohto procesu. "Napriek našej kontinuálnej podpore bude musieť Tbilisi v januárových voľbách dokázať, do akej miery je vybudovaný demokratický systém v krajine stabilný", dodal na záver.
22.11.2007