Kapitalizmus a socializmus - Vysvetlenie pojmov
Článok "Kapitalizmus a socializmus - pyramída a kruh" niektorých pobúril. Uveďme teda veci na pravú mieru, aby ste si nemysleli, že som nejaký kubánsky agent alebo že by som nevedel rozoznať, čo je dobrô a čo je zlô.
Aj toto neporozumenie, ako každé neporozumenie medzi ľuďmi, stojí na pojmoch a na dojmoch. Mrzí ma, že som nevysvetlil pojmy hneď, ale očakával som skôr snahu o pochopenie, nie mňa odsúdenie. Teda jakožto duchovne zameraný človek každý pojem chápem duchovne, ako dokonalú ideu, archetyp, čistý princíp veci. Avšak väčšina ľudí, pretože nemajú vhľad do podstaty pojmov a ideí a pravdy, nerozumejúc duchovnej podstate veci, spájajú si slová s nejakou hmotnou realitou. Tá je však vždy deformovaná.
Socializmus je od slova socialis, čo znamená družný, spoločenský. Teda socializmus je spoločnosť ľudí fungujúca na princípe solidarity a vzájomnosti. Tiež je to prístup človeka k iným ľuďom na princípe rovnosti. Minulý režim nebol socializmus, to bol štátny kapitalizmus, akciová spoločnosť štát s manažmentom ústredným výborom komunistickej strany a z tejto akciovej spoločnosti nebolo možné vystúpiť. Určité prosociálne prvky sa vtedy uplatňovali, ale tie sa môžu uplatňovať aj v dnešných akciových spoločnostiach napríklad tak, ako to robil Baťa. Socializmom nemyslím ani ten násilnícky systém, ktorý vznikol v novembri 1917 v Rusku násilným prevratom finančne podporovaným nemeckou vládou a neidentifikovateľnými bankármi. To bolo len príživníctvo na ideále socializmu. Socializmom nemyslím ani Marxovu filozofiu, hoci on sa zaoberal myšlienkou ideálnej spravodlivej spoločnosti, ale zmýlil sa, keď prebral Heglovu filozofiu ale vyhodil z nej myšlienku absolútnej idey (večného bytia) a nahradil ju absolútnosťou neinteligentnej hmoty a keď myšlienku vzájomnosti nahradil triednym bojom, ktorý vyústil do triednej nenávisti. Hegel sa zase zmýlil v tom, že z filozofie vyhodil mystickú skúsenosť, hoci svoju filozofiu postavil na skúsenostiach mystikov. Cesta k skutočnému socializmu vedie cez mystickú skúsenosť absolútneho Bytia, ktorej súčasťou je aj dokonalosť lásky a tá Láska je základom solidarity a vzájomnosti. Platí to však aj naopak, solidarita a vzájomnosť je cestou k skúsenosti Lásky. Pretože Láska je večná, socializmus neprestane byť snom ľudí túžiacich po ideálnej spoločnosti. A tak isto neprestane byť zneužívaný a deformovaný. Základným kameňom socializmu je ľudská túžba po spravodlivosti a rovnosti.
Kapitalizmus je od slova kapitál, čo znamená peniaze. Teda kapitalizmus je hlavne myslenie, v ktorom si na prvé miesto v živote postavíme peňažný zisk. Potom je kapitalizmus aj spoločenské usporiadanie, v ktorom dávame čo najvoľnejší priebeh tomuto ziskuchtivému mysleniu. Aby mohla byť táto myšlienka egoistického zisku vôbec spoločensky akceptovateľná, musela sa transformovať a preto vymysleli voľný trh a slobodu. Sloboda podnikania a sloboda zisku je základným kameňom a východiskom kapitalizmu. Tá je prirodzenou ľudskou túžbou. Voľný trh v kapitalizme totižto transformuje egoistickú ziskuchtivosť na spoločenskú užitočnosť. Takto transformovaný kapitalizmus je spoločensky prijateľný a užitočný, ale musí naozaj dodržiavať slobodu a voľnosť, nesmie nikoho väzniť, sloboda jedného nesmie byť zámienkou na obmezovanie slobody druhého, vrátane prírody. Čo v súčasnosti porušujú hlavne veľké firmy a nadnárodné korporácie, ako aj americká vláda. Kapitalizmus je na jednej strane vyjadrením prirodzenej túžby po slobode, bohatstve a moci a tá je v človeku večná, ale na druhej strane realizuje túto túžbu v hmotnej oblasti a tak sa stáva neuskutočniteľnou. Preto aj Biblia hovorí: Koreňom všetkého zla je zaiste
milovanie peňazí.
Prosím vás, keď si niekto založí firmu aby niečo vyrábal alebo poskytoval služby, to predsa ešte nie je kapitalizmus. To tu fungovalo okjakživa - výmena tovarov. Kapitalizmus je to až keď si človek zisk postaví na prvé miesto a nehľadí na ničenie prírody, vykorisťovanie zamestnancov, či už nezdravým prostredím v práci alebo tým, že sa majiteľ s nimi nepodelí o svoje nadmerné zisky. Tak isto obchod ešte nie je kapitalizmus. Obchodovanie tu bolo odjakživa, vymieňali sa tovary, ľudia sa zoznamovali a nadväzovali priateľstvá. Obchod sa stáva kapitalizmom až vtedy, keď sa peňažný zisk postaví na prvé miesto a jemu sa podriadia všetky sociálne vzťahy.
Socializmus verzus kapitalizmus Neexistuje 100%-ný kapitalista. Každý kapitalista má v sebe aspoň pár percent lásky a sociálneho cítenia. Avšak 100%-ní socialisti sú hlavne tí, ktorí zažili Lásku v mystickej skúsenosti, jej sa potom držia a jej vnútorné pokyny nasledujú. Ako 100%-ný socializmus fungovalo napríklad pôvodné kresťanstvo, pôvodný buddhizmus, pôvodní baháji, ale aj mnohí ďalší, ktorí prenikli k poznaniu Bytia.
Súčasná spoločnosť je teda mix socializmu a kapitalizmu. Myšlienky socializmu a spravodlivej spoločnosti treba strážiť, aby neboli násilím presadzované, musia vyvierať z vnútorného cítenia ľudí, všetkých, ktorých sa to týka. Myšlienky slobody podnikania a zisku zase treba strážiť, aby neobmedzovali slobodu iných, tých slabších a bezmocnejších, vrátane prírody. A tiež aby nezneužívali princíp solidarity, ako je to v prípade súkromných zdravotných a dôchodcovských poisťovní, do ktorých odvody by jednoznačne mali byť nepovinné, inak je porušená zásada voľného a slobodného trhu.
Ináč Kuba je nádherná krajina a skvelí ľudia... :-)
Socializmus je od slova socialis, čo znamená družný, spoločenský. Teda socializmus je spoločnosť ľudí fungujúca na princípe solidarity a vzájomnosti. Tiež je to prístup človeka k iným ľuďom na princípe rovnosti. Minulý režim nebol socializmus, to bol štátny kapitalizmus, akciová spoločnosť štát s manažmentom ústredným výborom komunistickej strany a z tejto akciovej spoločnosti nebolo možné vystúpiť. Určité prosociálne prvky sa vtedy uplatňovali, ale tie sa môžu uplatňovať aj v dnešných akciových spoločnostiach napríklad tak, ako to robil Baťa. Socializmom nemyslím ani ten násilnícky systém, ktorý vznikol v novembri 1917 v Rusku násilným prevratom finančne podporovaným nemeckou vládou a neidentifikovateľnými bankármi. To bolo len príživníctvo na ideále socializmu. Socializmom nemyslím ani Marxovu filozofiu, hoci on sa zaoberal myšlienkou ideálnej spravodlivej spoločnosti, ale zmýlil sa, keď prebral Heglovu filozofiu ale vyhodil z nej myšlienku absolútnej idey (večného bytia) a nahradil ju absolútnosťou neinteligentnej hmoty a keď myšlienku vzájomnosti nahradil triednym bojom, ktorý vyústil do triednej nenávisti. Hegel sa zase zmýlil v tom, že z filozofie vyhodil mystickú skúsenosť, hoci svoju filozofiu postavil na skúsenostiach mystikov. Cesta k skutočnému socializmu vedie cez mystickú skúsenosť absolútneho Bytia, ktorej súčasťou je aj dokonalosť lásky a tá Láska je základom solidarity a vzájomnosti. Platí to však aj naopak, solidarita a vzájomnosť je cestou k skúsenosti Lásky. Pretože Láska je večná, socializmus neprestane byť snom ľudí túžiacich po ideálnej spoločnosti. A tak isto neprestane byť zneužívaný a deformovaný. Základným kameňom socializmu je ľudská túžba po spravodlivosti a rovnosti.
Kapitalizmus je od slova kapitál, čo znamená peniaze. Teda kapitalizmus je hlavne myslenie, v ktorom si na prvé miesto v živote postavíme peňažný zisk. Potom je kapitalizmus aj spoločenské usporiadanie, v ktorom dávame čo najvoľnejší priebeh tomuto ziskuchtivému mysleniu. Aby mohla byť táto myšlienka egoistického zisku vôbec spoločensky akceptovateľná, musela sa transformovať a preto vymysleli voľný trh a slobodu. Sloboda podnikania a sloboda zisku je základným kameňom a východiskom kapitalizmu. Tá je prirodzenou ľudskou túžbou. Voľný trh v kapitalizme totižto transformuje egoistickú ziskuchtivosť na spoločenskú užitočnosť. Takto transformovaný kapitalizmus je spoločensky prijateľný a užitočný, ale musí naozaj dodržiavať slobodu a voľnosť, nesmie nikoho väzniť, sloboda jedného nesmie byť zámienkou na obmezovanie slobody druhého, vrátane prírody. Čo v súčasnosti porušujú hlavne veľké firmy a nadnárodné korporácie, ako aj americká vláda. Kapitalizmus je na jednej strane vyjadrením prirodzenej túžby po slobode, bohatstve a moci a tá je v človeku večná, ale na druhej strane realizuje túto túžbu v hmotnej oblasti a tak sa stáva neuskutočniteľnou. Preto aj Biblia hovorí: Koreňom všetkého zla je zaiste
milovanie peňazí.
Prosím vás, keď si niekto založí firmu aby niečo vyrábal alebo poskytoval služby, to predsa ešte nie je kapitalizmus. To tu fungovalo okjakživa - výmena tovarov. Kapitalizmus je to až keď si človek zisk postaví na prvé miesto a nehľadí na ničenie prírody, vykorisťovanie zamestnancov, či už nezdravým prostredím v práci alebo tým, že sa majiteľ s nimi nepodelí o svoje nadmerné zisky. Tak isto obchod ešte nie je kapitalizmus. Obchodovanie tu bolo odjakživa, vymieňali sa tovary, ľudia sa zoznamovali a nadväzovali priateľstvá. Obchod sa stáva kapitalizmom až vtedy, keď sa peňažný zisk postaví na prvé miesto a jemu sa podriadia všetky sociálne vzťahy.
Socializmus verzus kapitalizmus Neexistuje 100%-ný kapitalista. Každý kapitalista má v sebe aspoň pár percent lásky a sociálneho cítenia. Avšak 100%-ní socialisti sú hlavne tí, ktorí zažili Lásku v mystickej skúsenosti, jej sa potom držia a jej vnútorné pokyny nasledujú. Ako 100%-ný socializmus fungovalo napríklad pôvodné kresťanstvo, pôvodný buddhizmus, pôvodní baháji, ale aj mnohí ďalší, ktorí prenikli k poznaniu Bytia.
Súčasná spoločnosť je teda mix socializmu a kapitalizmu. Myšlienky socializmu a spravodlivej spoločnosti treba strážiť, aby neboli násilím presadzované, musia vyvierať z vnútorného cítenia ľudí, všetkých, ktorých sa to týka. Myšlienky slobody podnikania a zisku zase treba strážiť, aby neobmedzovali slobodu iných, tých slabších a bezmocnejších, vrátane prírody. A tiež aby nezneužívali princíp solidarity, ako je to v prípade súkromných zdravotných a dôchodcovských poisťovní, do ktorých odvody by jednoznačne mali byť nepovinné, inak je porušená zásada voľného a slobodného trhu.
Ináč Kuba je nádherná krajina a skvelí ľudia... :-)
21.09.2007