Debilizátor
Keď mi kedysi Karel Kryl hovoril, že takmer nepozerá televíziu, lebo ju považuje za masový debilizátor, čo dokázali dlhodobé výskumy na Západe, nie veľmi sa mi chcelo uveriť mu. Najmä preto, že som v tom čase pracoval pre televíziu a zdalo sa mi, že scenáre, ktoré píšem, nikoho neoblbujú. Neskôr, keď som vymenil štátnu televíziu za komerčnú a úroveň programov sa posudzovala iba z hľadiska sledovanosti, a teda zisku, aký môžu priniesť, spomenul som si na Karlove slová.
Keď sa dávali otázky do súťaží, museli byť vyslovene nenáročné, aby sa na ne dalo odpovedať áno, alebo nie, inak by sa nezapojilo do súťaže dosť ľudí. Keď sa chystala zábava, musela byť taká bezduchá, aby unavený človek vydržal pri nej dokonca a nemal chuť prepnúť na iný kanál, keď sa ukázal politik, bolo treba divákov donútiť telefonovať, aby mu stúpli preferencie. Keď sa divák zapojil, neprepol ani pri nudnej besede. Minimálne chcel vedieť, či jeho favorit zvíťazí. Overených fínt je, samozrejme, viac a dnes už lepšie chápem Krylovu nechuť sledovať televíziu.
Informácie okolo televízie a jej vplyvu zaujali na internete aj človeka pod nickom jm, ktorý ich preložil do češtiny. Zaujali aj mňa, ďakujem mu a tému posúvam aj k slovenským čitateľom – divákom. Týkajú sa síce Američanov, ale zdá sa, že v tomto sme aj my svetoví.
Podľa najnovších výskumov priemerný Američan sleduje televíziu päť až šesť hodín denne. Ak to porovnáme s ostatnými činnosťami v jeho živote, televízii venuje viac času ako všetkému ostatnému, okrem práce a spánku. Venuje jej viac času ako konzumácii jedla, viac času ako svojej manželke a výchove detí. A jeho deti? S nimi je to ešte horšie. Deti predškolského veku venujú v Amerike sledovaniu televízie osem hodín denne. Školáci o pár minút menej. V roku 1980 uverejnili noviny Times, že priemerný dvadsaťročný človek prežil pred obrazovkou viac ako dva roky. Výskum súčasne zaznamenal ja nový znepokojujúci fenomén. Američania sa stávajú vďaka televízii čoraz hlúpejšími. Prestali čítať a majú problémy s pochopením akéhokoľvek písaného textu. Výskum potvrdil, že táto schopnosť u nich z roka na rok klesá. A čo sa týka písania? Je známe, že priemerný Američan nie je schopný napísať viac ako pár jednoduchých viet. Patríme medzi najmenej gramotných ľudí na planéte. A zhoršuje sa to, vravia ľudia z tímu, ktorý sa zaoberá skúmaním vplyvu televízie na obyvateľstvo. A dodávajú, že znižovanie intelektuálnej úrovne populácie súvisí s množstvom času, ktorý človek trávi pred obrazovkou, pričom je jedno, či sleduje Simpsonovcov, Murphy Brownovú alebo Nightline.
Jasné je len to, že čím viac televíznych programov sledujete, tým ste hlúpejší. Jediné, čo prekvapilo výskumníkov, bolo, že hoci už niekoľkokrát odborníci predpovedali nasýtenie ľudí sledovaním TV programov, a tým aj pokles sledovanosti, nikdy im to nevyšlo. Naopak, tak ako pribúdali rôzne káblové a satelitné televízie, prinášajúce ešte viac zvrhlosti, stovky správ, liberálnu pornografiu a iné hlúposti, stúpal čas strávený pri obrazovkách. Koľko trávite času pri obrazovke? Premýšľajte chvíľu. Keď prídete domov zapnete televízor, ak ho už nezapol niekto iný. Čítate noviny, robíte si kávu a pritom jedným očkom sledujete obrazovku. Pri správach troška spozorniete. Pri večeri si vypočujete šport alebo sledujete seriál. Potom chvíľu prepínate a podľa vášho vkusu sa potom obrazovka stane na istý čas ústrednou postavou vášho života.
Skúste zrátať, koľko hodín u vás beží televízor. Štúdia nezisťovala intenzitu sledovania programu. Tá vraj nie je rozhodujúca. Hrozné bolo zistenie, že mnoho ľudí už bez zapnutého televízora nedokáže ani zaspať. Pritom každý už počul o tom že dlhodobé sledovanie televízie škodí nielen zraku, nervom, ale aj celkovému zdraviu človeka. A možno si mnohí uvedomujú, že ako prídavok k niekoľkohodinovému sedeniu dostanú svoju dávku vymývania mozgu. Spôsob, ktorý sa nazýva ťažký brainwashing, je typ, s ktorým sa stretáva divák najčastejšie. Presvedčiť sa o tom môžeme na príklade starých filmov o vojne v Kórei, kde vždy vystupoval mladý americký patriot, ktorého mučili, napumpovali ho drogami a kázali mu vzdať sa svojej vlasti, svojho presvedčenia. Obvykle podstúpi osobnostnú zmenu zvýraznenú hlúpym úsmevom a strnulým pohľadom. Toto vymývanie mozgu sa nazýva tvrdé, lebo jeho metódy sú zjavné. Všetkým je jasné, že iba morálna sila obete riadi silu jeho úsudku. Cez toto vymývanie z obrazovky sa stáva myseľ niečím o málo viac ako záznamovým zariadením čakajúcim na dojmy.
Nikto nevraví, že ste obeť ťažkého vymývania mozgu. Ale mozog vám už vymyli tak dočista a efektívne, že sa začínate skleným pohľadom podobať na tých ľudí z filmu. Skúste sa niekedy navzájom pozorovať, keď civíte na obrazovku. Bude to úžasné. Uvidíte človeka s mierne otvorenými perami, s neprítomným úsmevom a s čudne upretým pohľadom. Tupý pohľad televíznej zombie.
Ľahký brainwashing, je ešte efektívnejší. Obete si počas života pred obrazovkou vôbec neuvedomujú manipuláciu. Nie sú si vedomé toho, čo sa s nimi robí. A nepripúšťajú, že televízia tvorí základ masového vymývania mozgov. Napriek tomu je to tak. Všetko funguje na princípe napätia a uvoľnenia:
Vytvorte v kontrolovanom prostredí napätie, zvyšujte stupeň stresu. Potom ponúknite niekoľko možností, ktoré dovolia uvoľniť stres. Keď obeť vie, že tieto možnosti sú jediné dostupné, aj keby pre ňu spočiatku neboli akceptovateľné, bude hľadať možnosti uvoľnenia, hoci aj v nich. Je jasné, že za týchto okolností, využitia mentálnych síl človeka. Vymývač mozgov nazývajú napätím naplnené prostredie sociálnou turbulenciou. Posledné desaťročia sú plné takýchto sociálnych turbulencií. Ekonomický kolaps, regionálne vojny, populačné pohromy, ekologické a biologické katastrofy. Sociálna turbulencia vytvára krízu vo vnímaní a spôsobuje zmenu postojov u populácie. Ľudia sú často zmätený, vydesení, hľadajú uvoľnenie. Po každom spravodajstve túžia po niečom ľahkom, čo zjednoduší život. Televízia je kľúčový nástroj na prezentovanie napätia a vnútenie volieb jeho odbúrania. Servíruje jednoduché odpovede. Televízia vo svojom vlastnom imaginárnom svete, vo svete ilúzie a úteku od skutočnosti je sama osebe najdôležitejším uvoľňovačom napätia v našej napätím obklopenej realite. Osem hodín každý deň sú ľudia programovaní jej programom.
Ak sa vám zdá, že preháňam, popremýšľajte o nejakej dôležitej voľbe, pre ktorú ste sa v poslednom čase rozhodli, či nebola motivovaná sledovaním televízie. Zrejme nenájdete ani jednu. Takže aj vy ste ovládaní. Zaujímavý je aj názor Hala Beckera z myšlienkového trustu The Futures Group v Connecticute USA. Hal Becker strávil viac ako 20 rokov svojho života manipuláciou ľudskej mysle. A viete, k čomu dospel? Poznám tajomstvo, ako priemerný Američan uverí tomu, čomu budem chcieť, aby veril. Len ma nechajte ovládnuť televíziu. Američania sú posadnutí sledovaním televízie. Za posledných 30 rokov sa naučili vnímať všetko, čo sa na jej obrazovke odohráva, ako realitu. Ak niečo prinesie, stalo sa to realitou, aj keby to nikdy neexistovalo. Ak sa svet okolo diváka začína meniť, bude mať divák tendenciu prispôsobiť ho svetu z obrazovky a zvukom, ktoré z nej vychádzajú.
Taká je realita dnešných dní. Katastrofy detailne pitveme, zaujímavé veci ignorujeme: Možno toto je osud tajomstiev – nie sú stredobodom pozorností más. To je fakt, ale zásadné veci by sa predsa mali riešiť. Mám však dojem, že v slovenských médiách dal niekto latku príliš nízko. Veľmi výstižne o manipulácii v knihe Tyrania médií hovorí profesor Ignácio Ramonet. Ľudia sú dnes ohlušovaní. Nie je cenzúra, vládne ešte niečo horšie – zasýtenie. Dnes netreba cenzurovať, stačí na ľudí vysypať vrece informácií, a potom znova a znova, a ľudia sami prestanú prejavovať záujem. Skeptici sa zásadne držia hmatateľných dôkazov. Ako pred nimi brániť svoje tvrdenia? Otázka je, čo si predstavujeme pod pojmom dôkaz. Mne stačia indície, nepriame dôkazy a veľký význam prikladám intuícii a viere. Dá sa to však robiť pod jednou podmienkou, že si nenárokujete na stopercentnú pravdu. Že ponúkate jednu z možností. Čo hovoria skeptici? Že veda to dokázala a je to takto a takto. Veľmi ma to popudzuje, pretože každý záver je spochybniteľný.
Poznanie nie je totožné len s niečím, čo sa naučíte, ale aj s tým, čo si prežijete.
Skeptici ponúkajú ľuďom svet bez fantázie, svet, ktorý sa dá zmerať, zvážiť.
Ale ľudia potrebujú tajomstvá.
Bez tajomstiev je život nanič.
Zdroj: kompilát z diskusie PROPu č.12
Prevzaté z Tajomstvá našej planéty
Podľa najnovších výskumov priemerný Američan sleduje televíziu päť až šesť hodín denne. Ak to porovnáme s ostatnými činnosťami v jeho živote, televízii venuje viac času ako všetkému ostatnému, okrem práce a spánku. Venuje jej viac času ako konzumácii jedla, viac času ako svojej manželke a výchove detí. A jeho deti? S nimi je to ešte horšie. Deti predškolského veku venujú v Amerike sledovaniu televízie osem hodín denne. Školáci o pár minút menej. V roku 1980 uverejnili noviny Times, že priemerný dvadsaťročný človek prežil pred obrazovkou viac ako dva roky. Výskum súčasne zaznamenal ja nový znepokojujúci fenomén. Američania sa stávajú vďaka televízii čoraz hlúpejšími. Prestali čítať a majú problémy s pochopením akéhokoľvek písaného textu. Výskum potvrdil, že táto schopnosť u nich z roka na rok klesá. A čo sa týka písania? Je známe, že priemerný Američan nie je schopný napísať viac ako pár jednoduchých viet. Patríme medzi najmenej gramotných ľudí na planéte. A zhoršuje sa to, vravia ľudia z tímu, ktorý sa zaoberá skúmaním vplyvu televízie na obyvateľstvo. A dodávajú, že znižovanie intelektuálnej úrovne populácie súvisí s množstvom času, ktorý človek trávi pred obrazovkou, pričom je jedno, či sleduje Simpsonovcov, Murphy Brownovú alebo Nightline.
Jasné je len to, že čím viac televíznych programov sledujete, tým ste hlúpejší. Jediné, čo prekvapilo výskumníkov, bolo, že hoci už niekoľkokrát odborníci predpovedali nasýtenie ľudí sledovaním TV programov, a tým aj pokles sledovanosti, nikdy im to nevyšlo. Naopak, tak ako pribúdali rôzne káblové a satelitné televízie, prinášajúce ešte viac zvrhlosti, stovky správ, liberálnu pornografiu a iné hlúposti, stúpal čas strávený pri obrazovkách. Koľko trávite času pri obrazovke? Premýšľajte chvíľu. Keď prídete domov zapnete televízor, ak ho už nezapol niekto iný. Čítate noviny, robíte si kávu a pritom jedným očkom sledujete obrazovku. Pri správach troška spozorniete. Pri večeri si vypočujete šport alebo sledujete seriál. Potom chvíľu prepínate a podľa vášho vkusu sa potom obrazovka stane na istý čas ústrednou postavou vášho života.
Skúste zrátať, koľko hodín u vás beží televízor. Štúdia nezisťovala intenzitu sledovania programu. Tá vraj nie je rozhodujúca. Hrozné bolo zistenie, že mnoho ľudí už bez zapnutého televízora nedokáže ani zaspať. Pritom každý už počul o tom že dlhodobé sledovanie televízie škodí nielen zraku, nervom, ale aj celkovému zdraviu človeka. A možno si mnohí uvedomujú, že ako prídavok k niekoľkohodinovému sedeniu dostanú svoju dávku vymývania mozgu. Spôsob, ktorý sa nazýva ťažký brainwashing, je typ, s ktorým sa stretáva divák najčastejšie. Presvedčiť sa o tom môžeme na príklade starých filmov o vojne v Kórei, kde vždy vystupoval mladý americký patriot, ktorého mučili, napumpovali ho drogami a kázali mu vzdať sa svojej vlasti, svojho presvedčenia. Obvykle podstúpi osobnostnú zmenu zvýraznenú hlúpym úsmevom a strnulým pohľadom. Toto vymývanie mozgu sa nazýva tvrdé, lebo jeho metódy sú zjavné. Všetkým je jasné, že iba morálna sila obete riadi silu jeho úsudku. Cez toto vymývanie z obrazovky sa stáva myseľ niečím o málo viac ako záznamovým zariadením čakajúcim na dojmy.
Nikto nevraví, že ste obeť ťažkého vymývania mozgu. Ale mozog vám už vymyli tak dočista a efektívne, že sa začínate skleným pohľadom podobať na tých ľudí z filmu. Skúste sa niekedy navzájom pozorovať, keď civíte na obrazovku. Bude to úžasné. Uvidíte človeka s mierne otvorenými perami, s neprítomným úsmevom a s čudne upretým pohľadom. Tupý pohľad televíznej zombie.
Ľahký brainwashing, je ešte efektívnejší. Obete si počas života pred obrazovkou vôbec neuvedomujú manipuláciu. Nie sú si vedomé toho, čo sa s nimi robí. A nepripúšťajú, že televízia tvorí základ masového vymývania mozgov. Napriek tomu je to tak. Všetko funguje na princípe napätia a uvoľnenia:
Vytvorte v kontrolovanom prostredí napätie, zvyšujte stupeň stresu. Potom ponúknite niekoľko možností, ktoré dovolia uvoľniť stres. Keď obeť vie, že tieto možnosti sú jediné dostupné, aj keby pre ňu spočiatku neboli akceptovateľné, bude hľadať možnosti uvoľnenia, hoci aj v nich. Je jasné, že za týchto okolností, využitia mentálnych síl človeka. Vymývač mozgov nazývajú napätím naplnené prostredie sociálnou turbulenciou. Posledné desaťročia sú plné takýchto sociálnych turbulencií. Ekonomický kolaps, regionálne vojny, populačné pohromy, ekologické a biologické katastrofy. Sociálna turbulencia vytvára krízu vo vnímaní a spôsobuje zmenu postojov u populácie. Ľudia sú často zmätený, vydesení, hľadajú uvoľnenie. Po každom spravodajstve túžia po niečom ľahkom, čo zjednoduší život. Televízia je kľúčový nástroj na prezentovanie napätia a vnútenie volieb jeho odbúrania. Servíruje jednoduché odpovede. Televízia vo svojom vlastnom imaginárnom svete, vo svete ilúzie a úteku od skutočnosti je sama osebe najdôležitejším uvoľňovačom napätia v našej napätím obklopenej realite. Osem hodín každý deň sú ľudia programovaní jej programom.
Ak sa vám zdá, že preháňam, popremýšľajte o nejakej dôležitej voľbe, pre ktorú ste sa v poslednom čase rozhodli, či nebola motivovaná sledovaním televízie. Zrejme nenájdete ani jednu. Takže aj vy ste ovládaní. Zaujímavý je aj názor Hala Beckera z myšlienkového trustu The Futures Group v Connecticute USA. Hal Becker strávil viac ako 20 rokov svojho života manipuláciou ľudskej mysle. A viete, k čomu dospel? Poznám tajomstvo, ako priemerný Američan uverí tomu, čomu budem chcieť, aby veril. Len ma nechajte ovládnuť televíziu. Američania sú posadnutí sledovaním televízie. Za posledných 30 rokov sa naučili vnímať všetko, čo sa na jej obrazovke odohráva, ako realitu. Ak niečo prinesie, stalo sa to realitou, aj keby to nikdy neexistovalo. Ak sa svet okolo diváka začína meniť, bude mať divák tendenciu prispôsobiť ho svetu z obrazovky a zvukom, ktoré z nej vychádzajú.
Taká je realita dnešných dní. Katastrofy detailne pitveme, zaujímavé veci ignorujeme: Možno toto je osud tajomstiev – nie sú stredobodom pozorností más. To je fakt, ale zásadné veci by sa predsa mali riešiť. Mám však dojem, že v slovenských médiách dal niekto latku príliš nízko. Veľmi výstižne o manipulácii v knihe Tyrania médií hovorí profesor Ignácio Ramonet. Ľudia sú dnes ohlušovaní. Nie je cenzúra, vládne ešte niečo horšie – zasýtenie. Dnes netreba cenzurovať, stačí na ľudí vysypať vrece informácií, a potom znova a znova, a ľudia sami prestanú prejavovať záujem. Skeptici sa zásadne držia hmatateľných dôkazov. Ako pred nimi brániť svoje tvrdenia? Otázka je, čo si predstavujeme pod pojmom dôkaz. Mne stačia indície, nepriame dôkazy a veľký význam prikladám intuícii a viere. Dá sa to však robiť pod jednou podmienkou, že si nenárokujete na stopercentnú pravdu. Že ponúkate jednu z možností. Čo hovoria skeptici? Že veda to dokázala a je to takto a takto. Veľmi ma to popudzuje, pretože každý záver je spochybniteľný.
Poznanie nie je totožné len s niečím, čo sa naučíte, ale aj s tým, čo si prežijete.
Skeptici ponúkajú ľuďom svet bez fantázie, svet, ktorý sa dá zmerať, zvážiť.
Ale ľudia potrebujú tajomstvá.
Bez tajomstiev je život nanič.
Zdroj: kompilát z diskusie PROPu č.12
Prevzaté z Tajomstvá našej planéty
08.03.2008