Registrovaný partner rovnakého pohlavia môže mať právo na vdovecký dôchodok
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-267/06
Registrovaný partner rovnakého pohlavia môže mať právo na vdovecký dôchodok poskytovaný v rámci profesijného systému sociálneho zabezpečenia.
Vnútroštátny súd musí overiť, či sa pozostalý registrovaný partner nachádza v situácii porovnateľnej so situáciou manžela, ktorý poberá spornú pozostalostnú dávku.
V roku 2001 uzavrel pán Maruko na základe relevantného nemeckého zákona registrované partnerstvo s návrhárom divadelných kostýmov. Jeho partner bol od roku 1959 poistený vo Versorgungsanstalt der deutschen Bühnen, organizácii poverenej správou dôchodkového a pozostalostného poistenia umelcov zamestnaných nemeckými divadlami. Partner pána Maruka zomrel 12. januára 2005. V nadväznosti na to žiadal pán Maruko Versorgungsanstalt o poskytnutie vdoveckého dôchodku. Jeho žiadosť však bola zamietnutá, a to z dôvodu, že stanovy Versorgungsanstalt neupravovali poskytovanie takýchto dávok pozostalým z registrovaných partnerstiev.
Bayerisches Verwaltungsgericht München, ktorý rozhoduje o žalobe podanej pánom Marukom, sa obrátil na Súdny dvor Európskych spoločenstiev s otázkou, či odmietnutie poskytnutia pozostalostného dôchodku registrovanému partnerovi predstavuje diskrimináciu zakázanú smernicou o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní. Účelom tejto smernice je bojovať, okrem iného, aj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie.
Keďže sa však táto smernica nevzťahuje na systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, ktorých dávky sa nepovažujú za odmenu v zmysle práva Spoločenstva, Súdny dvor bol vyzvaný, aby najskôr určil, či možno spornú pozostalostnú dávku považovať za odmenu. V tomto ohľade Súdny dvor uvádza, že zdrojom profesijného systému sociálneho zabezpečenia spravovaného Versorgungsanstalt je kolektívna zmluva, ktorej cieľom je vytvoriť doplnkový systém k sociálnym dávkam vyplácaným na základe všeobecne záväznej vnútroštátnej právnejúpravy. Tento systém je financovaný výlučne pracovníkmi a zamestnávateľmi z dotknutého odvetvia bez akéhokoľvek prispenia z verejných zdrojov.
Okrem toho, starobný dôchodok, na základe ktorého sa vypočítava pozostalostný dôchodok, je určený len osobitnej kategórii pracovníkov a jeho výška sa navyše stanovuje v závislosti od dĺžky poistenia pracovníka a celkovej výšky zaplatených príspevkov. Pozostalostná dávka teda vyplýva z pracovného vzťahu zosnulého partnera a v dôsledku toho sa musí považovať za odmenu. A to je dôvodom, pre ktorý sa smernica uplatňuje.
Ďalej, čo sa týka otázky, či odmietnutie poskytnúť pozostalostnú dávku registrovanému partnerovi predstavuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, Súdny dvor v duchu rozhodnutia vnútroštátneho súdu konštatuje, že Nemecko síce vyhradilo manželstvo výlučne osobám odlišného pohlavia, zaviedlo však registrované partnerstvo, ktorého podmienky boli postupne zrovnoprávnené s podmienkami uplatňujúcimi sa na manželstvo. Podľa ustanovení stanov Versorgungsanstalt sa však poskytnutie pozostalostného dôchodku obmedzuje výlučne na pozostalých manželov. Keďže sa v takom prípade pozostalým registrovaným partnerom poskytnutie predmetnej dávky odmieta, zaobchádza sa s nimi menej výhodne ako s pozostalými manželmi.
V dôsledku toho Súdny dvor rozhodol, že za predpokladu, že pozostalí manželia a pozostalí registrovaní partneri sa vo vzťahu k dotknutej pozostalostnej dávke nachádzajú v porovnateľnej situácii, predstavuje odmietnutie poskytnutia pozostalostnej dávky registrovaným partnerom priamu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Preskúmanie splnenia tohto predpokladu prináleží Bayerisches Verwaltungsgericht München.
V roku 2001 uzavrel pán Maruko na základe relevantného nemeckého zákona registrované partnerstvo s návrhárom divadelných kostýmov. Jeho partner bol od roku 1959 poistený vo Versorgungsanstalt der deutschen Bühnen, organizácii poverenej správou dôchodkového a pozostalostného poistenia umelcov zamestnaných nemeckými divadlami. Partner pána Maruka zomrel 12. januára 2005. V nadväznosti na to žiadal pán Maruko Versorgungsanstalt o poskytnutie vdoveckého dôchodku. Jeho žiadosť však bola zamietnutá, a to z dôvodu, že stanovy Versorgungsanstalt neupravovali poskytovanie takýchto dávok pozostalým z registrovaných partnerstiev.
Bayerisches Verwaltungsgericht München, ktorý rozhoduje o žalobe podanej pánom Marukom, sa obrátil na Súdny dvor Európskych spoločenstiev s otázkou, či odmietnutie poskytnutia pozostalostného dôchodku registrovanému partnerovi predstavuje diskrimináciu zakázanú smernicou o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní. Účelom tejto smernice je bojovať, okrem iného, aj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie.
Keďže sa však táto smernica nevzťahuje na systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, ktorých dávky sa nepovažujú za odmenu v zmysle práva Spoločenstva, Súdny dvor bol vyzvaný, aby najskôr určil, či možno spornú pozostalostnú dávku považovať za odmenu. V tomto ohľade Súdny dvor uvádza, že zdrojom profesijného systému sociálneho zabezpečenia spravovaného Versorgungsanstalt je kolektívna zmluva, ktorej cieľom je vytvoriť doplnkový systém k sociálnym dávkam vyplácaným na základe všeobecne záväznej vnútroštátnej právnejúpravy. Tento systém je financovaný výlučne pracovníkmi a zamestnávateľmi z dotknutého odvetvia bez akéhokoľvek prispenia z verejných zdrojov.
Okrem toho, starobný dôchodok, na základe ktorého sa vypočítava pozostalostný dôchodok, je určený len osobitnej kategórii pracovníkov a jeho výška sa navyše stanovuje v závislosti od dĺžky poistenia pracovníka a celkovej výšky zaplatených príspevkov. Pozostalostná dávka teda vyplýva z pracovného vzťahu zosnulého partnera a v dôsledku toho sa musí považovať za odmenu. A to je dôvodom, pre ktorý sa smernica uplatňuje.
Ďalej, čo sa týka otázky, či odmietnutie poskytnúť pozostalostnú dávku registrovanému partnerovi predstavuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, Súdny dvor v duchu rozhodnutia vnútroštátneho súdu konštatuje, že Nemecko síce vyhradilo manželstvo výlučne osobám odlišného pohlavia, zaviedlo však registrované partnerstvo, ktorého podmienky boli postupne zrovnoprávnené s podmienkami uplatňujúcimi sa na manželstvo. Podľa ustanovení stanov Versorgungsanstalt sa však poskytnutie pozostalostného dôchodku obmedzuje výlučne na pozostalých manželov. Keďže sa v takom prípade pozostalým registrovaným partnerom poskytnutie predmetnej dávky odmieta, zaobchádza sa s nimi menej výhodne ako s pozostalými manželmi.
V dôsledku toho Súdny dvor rozhodol, že za predpokladu, že pozostalí manželia a pozostalí registrovaní partneri sa vo vzťahu k dotknutej pozostalostnej dávke nachádzajú v porovnateľnej situácii, predstavuje odmietnutie poskytnutia pozostalostnej dávky registrovaným partnerom priamu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Preskúmanie splnenia tohto predpokladu prináleží Bayerisches Verwaltungsgericht München.
02.04.2008