Odpustenie I.časť
Keby lekári tušili, koľko vážnych telesných chorôb spôsobuje nedostatok odpustenia, museli by k svojmu analytickému bádaniu v oblasti medicíny urýchlene priradiť aj hľadanie čistej medziľudskej lásky, aby mohli skutočne pomáhať. Mnoho rozhovorov s ťažko chorými ľuďmi totiž potvrdilo, že vzniku takmer každého zhubného nádoru v tkanivovej štruktúre organizmu predchádzalo pomerne dlhé obdobie vnútroosobnostných konfliktov dotyčného človeka, ktorých najčastejšou príčinou bol nedostatok odpustenia, vyvolávajúci podvedomý odpor k niekomu alebo niečomu.
V prípadoch, kde nebolo ani pri dlhodobej rekapitulácii životných postojov možné nájsť príčinu vzniku rakovinového nádoru (či iného vážneho ochorenia) v nedostatku odpustenia blížnym, bolo možné ju napokon nájsť v neschopnosti odpustiť sebe samému. Ľudia, ktorých sa to týkalo, boli prevažne ústretoví, obetaví a milí... k svojim blížnym a dokonca i k svojim nepriateľom. Avšak sebe samým nedokázali odpustiť ani tie omyly, ktorých sa dopustili často už pred desiatkami rokov a ktoré odvtedy vyčítavo niesli v sebe ako podvedomé duševné závažie, pod váhou ktorého sa museli po čase bolestne ohnúť, teda ochorieť.
Čo je príčinou vyššie opísaných ukazovateľov a prečo vyvoláva nedostatok odpustenia vznik nemocí?
Ešte predtým ako odpovieme na túto otázku, skúsme sa na okamih vcítiť spätne do situácie, keď nám bezohľadne ublížil niekto blízky a my sme mu to nedokázali odpustiť. Čo sme vtedy cítili v oblasti hrudníka, teda v mieste srdcovej čakry, ktorá je prieplavom vyžarovania energie lásky?
Zaiste by sme sa zhodli na tom, že sme tam cítili buď obmedzenie, alebo celkové zastavenie prietoku energie lásky, prejavujúce sa neraz až pocitom úzkostlivého zvierania. A hoci je tento dôležitý pocit, obzvlášť u ľudí s ohnivými povahami, ťažko rozpoznateľný, pretože býva v danom okamihu silno prekrytý návalom rušivých emócií sebaľútosti, vyvolávajúcich vnútorný odpor, predsa ho ľudia všeobecne správne vypozorovali, čo zreteľne potvrdzujú i známe slová: „Ja z neho asi dostanem infarkt...“. Je pritom zaujímavé pozorovať, ako si dotyčný človek pri ich vyslovení podvedome položí dlaň práve na hrudník, teda približne na oblasť srdcovej čakry, súvisiacej s opísaným vyžarovaním energie lásky.
A práve tento poznatok je nesmierne dôležitý, pretože vypovedá o príčine vzniku veľkého množstva vážnych nemocí. Keď totiž vyžarovanie energie lásky nemôže v dôsledku sebaľútosti a odporu prenikať cez srdcovú čakru smerom von, k ostatným, potom zákonite nemôže prichádzať ani dovnútra, do duševného tela dotyčného človeka, aby ho dostatočne vyživovala. Podmieňuje to pôsobenie univerzálneho duchovného zákona akcie a reakcie, prejavujúce sa aj tým, že len keď dávame, môžeme prijímať. Veď si len predstavme čašu na víno; môže sa naplniť novým vínom, keď sa z nej ešte nespotrebovalo staré? Rozhodne nie, keďže naň nezostáva priestor. A ak dlhodobo nemôžeme dolievať nové, čerstvé víno, čo sa stane s tým starým? Najskôr skysne a potom sa úplne pokazí.
Keď teda duševné telo nie je dostatočne vyživované či zásobované vyžarovaním novo prichádzajúcej energie lásky, zákonite sa to prejaví aj na fyzickom tele, ktoré slúži ako vonkajší „signalizátor“ vnútorných dejov. A práve v dôsledku toho vznikajú aj rôzne druhy vážnych ochorení, medzi ktoré patrí i spomínaný vznik zhubných nádorov a nezriedka napokon i veľmi ťažké psychické depresie.
Alarmujúci stav duševného tela sa však na fyzickom tele nemusí prejaviť ihneď, ale často až o niekoľko rokov neskôr, čo závisí taktiež od biologických a genetických dispozícií človeka. Ak sa však človek v tomto medziobdobí nezmení, choroba príde raz celkom iste a neúprosne, a to aj za cenu toho, že sa dostaví až v novej pozemskej inkarnácii, napr. už v dojčenskom veku hneď po narodení.
V tomto deji spočíva aj vysvetlenie častého rodenia sa vážne chorých detí, ktoré si svoje osudové bremeno musia niesť už od prvých dní svojho pozemského života. Za každých okolností im treba preukazovať veľké množstvo obetavej lásky, trpezlivosti a pochopenia, pretože ako môžeme vidieť, práve nedostatok týchto základných ľudských hodnôt ich na nejaký čas zákonite postavil pred takéto náročné prežívanie za účelom dozrievania.
Na doplnenie tejto myšlienky treba ešte dodať, že viditeľný prejav choroby sa často odďaľuje na neskôr preto, že vlákna osudového diania vždy s láskyplnou pomocou dávajú najskôr priestor na to najcennejšie – čakajú na samostatnú a dobrovoľnú premenu dotyčného človeka bez nátlaku choroby, keďže práve samostatná a dobrovoľná premena je jedným z najcennejších spôsobov vnútorného vzostupu.
V súčasnosti je takmer každý, a to aj navonok zdravý človek, chorý, pretože väčšina z nás má vážne bloky v priechodnosti životnej sily na úrovni svojho duševného tela, a je len otázkou času, kedy sa to naplno prejaví vznikom rôznych nových vírusov, nádorov a plošne to zasiahne veľkú časť populácie. Dovtedy je však ešte každému darovaný čas na skutočnú premenu a odvrátenie tohto hrozivého stavu.
Ak si teda do dôsledkov uvedomíme obsah vyššie uvedených slov o význame odpustenia a o deji, ktorý sa pri prechovávaní sebaľútosti odohráva na úrovni jemnejších energií, aký význam nadobudnú pre medicínu Kristove slová, ktoré nás vyzývajú milovať nielen svojich priateľov, ale aj tých, ktorí sú voči nám nepríjemní?
V nasledujúcej časti sa už nebudeme zaoberať otázkou, aké účinky má odpustenie na naše zdravie, ale pokúsime sa priblížiť k pochopeniu toho, čo to odpustenie je a čo v skutočnosti znamená odpúšťať.
Zdroj:Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
Čo je príčinou vyššie opísaných ukazovateľov a prečo vyvoláva nedostatok odpustenia vznik nemocí?
Ešte predtým ako odpovieme na túto otázku, skúsme sa na okamih vcítiť spätne do situácie, keď nám bezohľadne ublížil niekto blízky a my sme mu to nedokázali odpustiť. Čo sme vtedy cítili v oblasti hrudníka, teda v mieste srdcovej čakry, ktorá je prieplavom vyžarovania energie lásky?
Zaiste by sme sa zhodli na tom, že sme tam cítili buď obmedzenie, alebo celkové zastavenie prietoku energie lásky, prejavujúce sa neraz až pocitom úzkostlivého zvierania. A hoci je tento dôležitý pocit, obzvlášť u ľudí s ohnivými povahami, ťažko rozpoznateľný, pretože býva v danom okamihu silno prekrytý návalom rušivých emócií sebaľútosti, vyvolávajúcich vnútorný odpor, predsa ho ľudia všeobecne správne vypozorovali, čo zreteľne potvrdzujú i známe slová: „Ja z neho asi dostanem infarkt...“. Je pritom zaujímavé pozorovať, ako si dotyčný človek pri ich vyslovení podvedome položí dlaň práve na hrudník, teda približne na oblasť srdcovej čakry, súvisiacej s opísaným vyžarovaním energie lásky.
A práve tento poznatok je nesmierne dôležitý, pretože vypovedá o príčine vzniku veľkého množstva vážnych nemocí. Keď totiž vyžarovanie energie lásky nemôže v dôsledku sebaľútosti a odporu prenikať cez srdcovú čakru smerom von, k ostatným, potom zákonite nemôže prichádzať ani dovnútra, do duševného tela dotyčného človeka, aby ho dostatočne vyživovala. Podmieňuje to pôsobenie univerzálneho duchovného zákona akcie a reakcie, prejavujúce sa aj tým, že len keď dávame, môžeme prijímať. Veď si len predstavme čašu na víno; môže sa naplniť novým vínom, keď sa z nej ešte nespotrebovalo staré? Rozhodne nie, keďže naň nezostáva priestor. A ak dlhodobo nemôžeme dolievať nové, čerstvé víno, čo sa stane s tým starým? Najskôr skysne a potom sa úplne pokazí.
Keď teda duševné telo nie je dostatočne vyživované či zásobované vyžarovaním novo prichádzajúcej energie lásky, zákonite sa to prejaví aj na fyzickom tele, ktoré slúži ako vonkajší „signalizátor“ vnútorných dejov. A práve v dôsledku toho vznikajú aj rôzne druhy vážnych ochorení, medzi ktoré patrí i spomínaný vznik zhubných nádorov a nezriedka napokon i veľmi ťažké psychické depresie.
Alarmujúci stav duševného tela sa však na fyzickom tele nemusí prejaviť ihneď, ale často až o niekoľko rokov neskôr, čo závisí taktiež od biologických a genetických dispozícií človeka. Ak sa však človek v tomto medziobdobí nezmení, choroba príde raz celkom iste a neúprosne, a to aj za cenu toho, že sa dostaví až v novej pozemskej inkarnácii, napr. už v dojčenskom veku hneď po narodení.
V tomto deji spočíva aj vysvetlenie častého rodenia sa vážne chorých detí, ktoré si svoje osudové bremeno musia niesť už od prvých dní svojho pozemského života. Za každých okolností im treba preukazovať veľké množstvo obetavej lásky, trpezlivosti a pochopenia, pretože ako môžeme vidieť, práve nedostatok týchto základných ľudských hodnôt ich na nejaký čas zákonite postavil pred takéto náročné prežívanie za účelom dozrievania.
Na doplnenie tejto myšlienky treba ešte dodať, že viditeľný prejav choroby sa často odďaľuje na neskôr preto, že vlákna osudového diania vždy s láskyplnou pomocou dávajú najskôr priestor na to najcennejšie – čakajú na samostatnú a dobrovoľnú premenu dotyčného človeka bez nátlaku choroby, keďže práve samostatná a dobrovoľná premena je jedným z najcennejších spôsobov vnútorného vzostupu.
V súčasnosti je takmer každý, a to aj navonok zdravý človek, chorý, pretože väčšina z nás má vážne bloky v priechodnosti životnej sily na úrovni svojho duševného tela, a je len otázkou času, kedy sa to naplno prejaví vznikom rôznych nových vírusov, nádorov a plošne to zasiahne veľkú časť populácie. Dovtedy je však ešte každému darovaný čas na skutočnú premenu a odvrátenie tohto hrozivého stavu.
Ak si teda do dôsledkov uvedomíme obsah vyššie uvedených slov o význame odpustenia a o deji, ktorý sa pri prechovávaní sebaľútosti odohráva na úrovni jemnejších energií, aký význam nadobudnú pre medicínu Kristove slová, ktoré nás vyzývajú milovať nielen svojich priateľov, ale aj tých, ktorí sú voči nám nepríjemní?
V nasledujúcej časti sa už nebudeme zaoberať otázkou, aké účinky má odpustenie na naše zdravie, ale pokúsime sa priblížiť k pochopeniu toho, čo to odpustenie je a čo v skutočnosti znamená odpúšťať.
Zdroj:Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
10.04.2008