EP: Prispôsobovanie sa klimatickým zmenám je nevyhnutné
Poslanci Európskeho parlamentu schválili 10. apríla 2008 uznesenie, v ktorom reagujú na Zelenú knihu Európskej komisie o problematike prispôsobovania sa Európy klimatickým zmenám. K tejto téme tiež predložili EK interpeláciu, v ktorej sa jej pýtali, aké kroky má v úmysle prijať v súvislosti so závermi správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, ktorá hovorí o negatívnych následkoch súčasných a budúcich vplyvov klimatických zmien.
Zahrnutie problematiky klimatický zmien do európskej legislatívy, vypracovanie štúdie o ekonomických aspektoch prispôsobovania sa klimatickým zmenám, či zapracovanie otázok súvisiacich s klimatickými zmenami do rozvojovej spolupráce EÚ s tretími krajinami sú hlavnými časťami uznesenia, o ktorom rozhodli poslanci EP 10. apríla v Bruseli.
Poslanci v schválenom texte žiadajú Európsku komisiu, aby vytvárala vedecké modely a spracovávala štúdie, ktoré sa budú zapodievať posudzovaním rizík s cieľom lepšie analyzovať a predvídať dopady zmien klímy na človeka a spoločnosť, a aby zvážila zapracovanie finančných opatrení, určených na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám, do nasledujúceho viacročného rozpočtového rámca EÚ, konkrétne do jeho častí súvisiacich s regionálnymi politikami a štrukturálnymi fondmi.
Fondy na rozvoj vidieckych oblastí by sa pritom podľa EP mali využívať najmä na prispôsobovanie sa zmenám v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva. Za jeden zo spôsobov prispôsobovania sa poľnohospodárskeho sektora klimatickým zmenám označuje správa najmä nový spôsob vodného manažmentu - zameraného predovšetkým na znižovanie škôd zo sucha a zmenšovanie rizika povodní.
Europoslanci v prijatom uznesení okrem toho vyslovujú ľútosť nad tým, že Zelená kniha EK nevenuje dostatočný priestor otázke spolupráce EÚ v oblasti prispôsobovania sa klimatickým zmenám s rozvojovými krajinami a zdôrazňujú najmä potrebu budovania kapacít a prenosu technológií. V súvislosti s pomocou poslanci vyzývajú aj na vypracovanie významných finančných nástrojov v rámci politík EÚ, ako napríklad systému obchodovania s emisiami (ETS), s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám pri prispôsobovaní sa zmene klímy a poskytovať tiež finančné prostriedky na adaptačné politiky v členských štátoch.
Rozprava (10. 4. 2008):
V rámci rozpravy o tejto problematike vystúpila slovenská europoslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK), ktorá uznesenie EP síce označila za konzistentné, no podotkla, že venuje len malú pozornosť vode, ktorá môže podľa jej slov zmierniť klimatické problémy spôsobené odvodňovaním krajiny, a prispieť tak k ozdraveniu klímy.
"Naše návrhy sú orientované stále na filozofiu starej paradigmy – teda na to, ako efektívnejšie a lepšie manažovať posledné zvyšky vody", uviedla a dodala, že nová vodná paradigma naproti tomu presadzuje obnovovanie vody v štruktúrach krajiny a nasycovanie vodného cyklu tak, aby bolo dostatok vody pre všetkých, rovnomenne a bez kolapsov.
"Ambíciou tejto novej paradigmy je zmeniť súčasnú prax odvodňovania veľkých území, ktoré je spôsobené odlesňovaním, poľnohospodárskou činnosťou či kanalizovaním dažďových vôd v mestách", zdôraznila.
Odvodňovanie krajiny znamená podľa jej slov zníženie výparu, premenu slnečného žiarenia na citeľné teplo a zmenu obrovských tokov energií v nej. "Aj nepatrný pokles výparu o 1 mm na ploche Slovenskej republiky znamená za jediný slnečný deň uvoľnenie citeľného tepla porovnateľného s celoročným výkonom všetkých elektrární v SR" uviedla na záver.
Poslanci v schválenom texte žiadajú Európsku komisiu, aby vytvárala vedecké modely a spracovávala štúdie, ktoré sa budú zapodievať posudzovaním rizík s cieľom lepšie analyzovať a predvídať dopady zmien klímy na človeka a spoločnosť, a aby zvážila zapracovanie finančných opatrení, určených na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám, do nasledujúceho viacročného rozpočtového rámca EÚ, konkrétne do jeho častí súvisiacich s regionálnymi politikami a štrukturálnymi fondmi.
Fondy na rozvoj vidieckych oblastí by sa pritom podľa EP mali využívať najmä na prispôsobovanie sa zmenám v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva. Za jeden zo spôsobov prispôsobovania sa poľnohospodárskeho sektora klimatickým zmenám označuje správa najmä nový spôsob vodného manažmentu - zameraného predovšetkým na znižovanie škôd zo sucha a zmenšovanie rizika povodní.
Europoslanci v prijatom uznesení okrem toho vyslovujú ľútosť nad tým, že Zelená kniha EK nevenuje dostatočný priestor otázke spolupráce EÚ v oblasti prispôsobovania sa klimatickým zmenám s rozvojovými krajinami a zdôrazňujú najmä potrebu budovania kapacít a prenosu technológií. V súvislosti s pomocou poslanci vyzývajú aj na vypracovanie významných finančných nástrojov v rámci politík EÚ, ako napríklad systému obchodovania s emisiami (ETS), s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám pri prispôsobovaní sa zmene klímy a poskytovať tiež finančné prostriedky na adaptačné politiky v členských štátoch.
Rozprava (10. 4. 2008):
V rámci rozpravy o tejto problematike vystúpila slovenská europoslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK), ktorá uznesenie EP síce označila za konzistentné, no podotkla, že venuje len malú pozornosť vode, ktorá môže podľa jej slov zmierniť klimatické problémy spôsobené odvodňovaním krajiny, a prispieť tak k ozdraveniu klímy.
"Naše návrhy sú orientované stále na filozofiu starej paradigmy – teda na to, ako efektívnejšie a lepšie manažovať posledné zvyšky vody", uviedla a dodala, že nová vodná paradigma naproti tomu presadzuje obnovovanie vody v štruktúrach krajiny a nasycovanie vodného cyklu tak, aby bolo dostatok vody pre všetkých, rovnomenne a bez kolapsov.
"Ambíciou tejto novej paradigmy je zmeniť súčasnú prax odvodňovania veľkých území, ktoré je spôsobené odlesňovaním, poľnohospodárskou činnosťou či kanalizovaním dažďových vôd v mestách", zdôraznila.
Odvodňovanie krajiny znamená podľa jej slov zníženie výparu, premenu slnečného žiarenia na citeľné teplo a zmenu obrovských tokov energií v nej. "Aj nepatrný pokles výparu o 1 mm na ploche Slovenskej republiky znamená za jediný slnečný deň uvoľnenie citeľného tepla porovnateľného s celoročným výkonom všetkých elektrární v SR" uviedla na záver.
18.04.2008