Chaos v detských hlavách
Nedávno ma zavolal náčelník mestskej polície. Riešili jeden prípad- správanie sa troch mladistvých delikventov. Samozrejme sa to týkalo ich odlišného sa ,,prezentovania“ v škole. Ich postoj k učeniu, nerešpektovanie pravidiel školského poriadku a samozrejme učiteľov.
Sedeli tam, hlavy sklonené, oproti nim sociálna pracovníčka, ktorá sa im snažila dohovoriť. Pomôže to? Asi nie. V prvom rade by museli chcieť sami. Jeden z nich vyzeral pokorne, druhý bol myšlienkami niekde inde a tretí, no tak tomu nepozeralo z očí nič dobré.
Všetci traja mali okolo pätnásť a boli šiestaci, jeden piatak. Skoro mi sánka padla.
Veď základná škola je to najľahšie, čo môže byť. Nepochopím, a asi ani ostatní, ako ju niekto nemôže dokončiť.
Lenivosť? Zlá výchova? Zlé rodinné zázemie? Dvaja z nich majú pracujúcich rodičov, ktorí musia dodržiavať isté pravidlá v zamestnaní. Žeby to nevedeli naučiť svoje deti? Ako sa správať v škole, v živote. Pretože bez ukončenia základnej školy a maturity si nemôžu nájsť lepšie zamestnanie, lepší plat. Dokonca tí chlapci nemajú skoro žiadne záľuby.
Doma pomáhajú len vynášaním odpadkového koša. Stačí to?
Možno trochu viac drezúry a zodpovednosti by im pomohlo, posunulo by ich to ďalej.
Na druhej strane sú za toto všetko zodpovední aj rodičia. Tí totiž prejavujú len veľmi málo záujmu o školské výsledky ich detí. Nízka účasť na rodičovských združeniach je jasným obrazom povrchného záujmu rodičov. Prečo? Nemajú čas. Musia zarábať, pretože v kapitalistickej spoločnosti ide predovšetkým o peniaze. Keďže rodičia nemajú čas na svoje deti, tie sú potom málo kontrolované, robia si čo chcú. Väčšinu ich dňa napĺňa len hranie sa s počítačom a mobilnými telefónmi. Z úst rodičov môžu počuť aj také slová ako: ,,Načo škola, dôležité je koľko zarábaš. Lenže škola = vedomosti, a tie keď nemáš, nebudeš mať ani peniaze.
Dokonca niektorí piataci dnes nevedia plynulo čítať. Knihy im nič nehovoria a ešte sa sťažujú na učebnú látku so slovami: ,, Načo nám to bude?!, Veď to nebudeme potrebovať!“ .
Myslím si, že práve tá látka, ktorá sa preberá na základných školách je vstupom a tým správnym rozbehom pre deti, aby posunula ich myslenie ďalej a pomohla im pokračovať v ďalšom štúdiu. No v prvom rade sa musia spamätať rodičia a začať sa viac venovať svojim deťom a ukázať im, že vedomosti, ktoré získajú, im pomôžu v živote viac, pretože tie im nikto nevezme. Zato o počítač či mobilný telefón môžu prísť ľahko.
Všetci traja mali okolo pätnásť a boli šiestaci, jeden piatak. Skoro mi sánka padla.
Veď základná škola je to najľahšie, čo môže byť. Nepochopím, a asi ani ostatní, ako ju niekto nemôže dokončiť.
Lenivosť? Zlá výchova? Zlé rodinné zázemie? Dvaja z nich majú pracujúcich rodičov, ktorí musia dodržiavať isté pravidlá v zamestnaní. Žeby to nevedeli naučiť svoje deti? Ako sa správať v škole, v živote. Pretože bez ukončenia základnej školy a maturity si nemôžu nájsť lepšie zamestnanie, lepší plat. Dokonca tí chlapci nemajú skoro žiadne záľuby.
Doma pomáhajú len vynášaním odpadkového koša. Stačí to?
Možno trochu viac drezúry a zodpovednosti by im pomohlo, posunulo by ich to ďalej.
Na druhej strane sú za toto všetko zodpovední aj rodičia. Tí totiž prejavujú len veľmi málo záujmu o školské výsledky ich detí. Nízka účasť na rodičovských združeniach je jasným obrazom povrchného záujmu rodičov. Prečo? Nemajú čas. Musia zarábať, pretože v kapitalistickej spoločnosti ide predovšetkým o peniaze. Keďže rodičia nemajú čas na svoje deti, tie sú potom málo kontrolované, robia si čo chcú. Väčšinu ich dňa napĺňa len hranie sa s počítačom a mobilnými telefónmi. Z úst rodičov môžu počuť aj také slová ako: ,,Načo škola, dôležité je koľko zarábaš. Lenže škola = vedomosti, a tie keď nemáš, nebudeš mať ani peniaze.
Dokonca niektorí piataci dnes nevedia plynulo čítať. Knihy im nič nehovoria a ešte sa sťažujú na učebnú látku so slovami: ,, Načo nám to bude?!, Veď to nebudeme potrebovať!“ .
Myslím si, že práve tá látka, ktorá sa preberá na základných školách je vstupom a tým správnym rozbehom pre deti, aby posunula ich myslenie ďalej a pomohla im pokračovať v ďalšom štúdiu. No v prvom rade sa musia spamätať rodičia a začať sa viac venovať svojim deťom a ukázať im, že vedomosti, ktoré získajú, im pomôžu v živote viac, pretože tie im nikto nevezme. Zato o počítač či mobilný telefón môžu prísť ľahko.
11.05.2008