Európsky parlament súhlasí so vstupom SR do eurozón
Europoslanci dnes pomerom hlasov 579:17:86 súhlasili so vstupom Slovenska do eurozóny. Parlament o tejto oblasti rozhodoval v rámci konzultačného postupu, to znamená, že hlasovanie predstavuje oficiálny postoj Parlamentu, hoci na proces prijatia jednotnej meny nemá priamy vplyv. EP v prijatej správe zaujal kladný postoj k prechodu z koruny na euro a ocenil uskutočnené reformy, na čom sa tiež zhodli všetci rečníci v rozprave uskutočnenej pred hlasovaním.
Správa EP o vstupe Slovenska do eurozóny, ktorú vypracoval maltský poslanec David CASA (EPP-ED, MT), podporuje prijatie jednotnej európskej meny od 1. januára 2009 a súhlasí s Európskou komisiou, že Slovensko splnilo požadované Maastrichtské kritériá. Text zároveň zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie zamerané na zníženie miery inflácie a tiež pokračovať v štrukturálnych hospodárskych reformách.
Poslanci ďalej v správe uvádzajú, že Európska centrálna banka identifikovala riziká súvisiace s udržateľnosťou nízkej miery inflácie a vyzývajú na ďalšiu fiškálnu konsolidáciu a vyrovnaný strednodobý rozpočet. Sociálnych partnerov okrem toho správa EP vyzýva, aby v záujme udržania nízkej inflácie udržali rast príjmov v súlade s rastom produktivity.
Prijatá správa tiež vyzýva na pokračovanie štrukturálnych reforiem v oblasti pracovnej sily, služieb a produktových trhov a slovenskú vládu žiada o zabezpečenie konkurencieschopnosti, najmä čo sa týka citlivých sektorov, ako napr. sektoru energetiky.
Čo sa týka informovanosti verejnosti, správa EP vyjadruje obavy v súvislosti „s nízkou podporou eura medzi slovenskými občanmi“ a vyzýva preto na uskutočnenie informačnej kampane, ktorá by občanom vysvetlila všetky prínosy spoločnej meny. Poslanci tiež hovoria o potrebe vykonania opatrení, ktoré by minimalizovali rast cien v období prechodu na novú menu a vyzývajú slovenskú vládu na zriadenie observatória, ktoré by na pravidelnej týždennej báze monitorovalo vývoj cien základných tovarov. Cieľom je podľa nich najmä poukázať na nepravdivé tvrdenia o zvyšovaní cien v súvislosti s prechodom na euro.
Poslanci napokon využili príležitosť hlasovania na doplnenie správy o požiadavku, aby Euroskupina zlepšila koordináciu a sledovala účinnú realizáciu politických záväzkov, ktoré prijali členovia eurozóny na zabezpečenie udržateľnej konvergencie.
Stručná história
Stratégia prijatia eura v SR bola slovenskou vládou schválená 8. septembra 2004, pričom za cieľový dátum bol určený rok 2009. Do tzv. mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) vstúpilo Slovensko 28. novembra 2005 a Maastrichtské kritériá splnilo v marci 2008. O vyhodnotenie ich plnenia požiadalo Slovensko 4. apríla 2008. Dňa 7. mája zverejnila Európska komisia konvergenčnú správu, v ktorej konštatovala splnenie týchto kritérií a odobrila zavedenie spoločnej európskej meny. Ministri financií členských krajín Európskej únie (ECOFIN) následne na svojom zasadnutí 3. júna v Luxemburgu schválili vstup Slovenska do eurozóny v plánovanom termíne, k 1. januáru 2009. Na júnovom summite EÚ (19. - 20. júna) dajú ešte formálny politický súhlas s týmto krokom európski lídri a celý proces sa definitívne ukončí 8. júla na ďalšom zasadnutí ECOFINU, na ktorom sa stanoví výmenný kurz slovenskej koruny voči euru. Po Slovinsku, Malte a Cypre sa tak Slovensko stane v poradí štvrtou krajinou s euromenou spomedzi nových členských štátov, ktoré k EÚ pristúpili v máji 2004.
Rozprava v pléne:
V rozprave uskutočnenej tesne pred hlasovaním vystúpili europoslanci z rôznych krajín, vrátane siedmych slovenských europoslancov. Napriek predošlým pochybnostiam prezentovaných v médiách všetci rečníci počas rozpravy Slovensku blahoželali k tomuto kroku, pričom oceňovali úspechy uskutočnených reforiem.
Názor, že prijatie eura na Slovensku je predovšetkým zásluhou bývalej vlády Mikuláša Dzurindu, uviedli v rozprave český poslanec Ivo STREJČEK a česká europoslankyňa ROITHOVÁ.
Poľský poslanec Dariusz ROSATI poukázal na dynamickosť slovenskej ekonomiky a zagratuloval SR, že splnila všetky kritériá. „Ďakovať treba tak vláde Mikuláša Dzurindu za uskutočnené reformy, ako aj vláde Róberta Fica za to, že v tomto smere pokračovala“, uviedol.
„Kto by si bol pomyslel, že Slovensko bude prvou skutočne postkomunistickou krajinou, ktorá vstúpi do eurozóny“, uviedol liberálny poslanec Wolf KLINZ. Slovensku k tomuto výsledku poblahoželal, no upozornil, že je potrebné sledovať ďalší vývoj „aby EÚ nezažila ďalšie Slovinsko, kde miera inflácie po prijatí eura nadobudla veľké rozmery“.
„Pred pár rokmi, keď Slovensko vstúpilo do EÚ, by si bol len málokto pomyslel, že o pár rokov vstúpi aj do Eurozóny. Je to významný krok“, uviedol Olle SCHMIDT.
Vystúpenia slovenských europoslancov:
Poznámka: Z technických dôvodov sú tentokrát vystúpenia slovenských europoslancov v pléne uvádzané bez redakčnej úpravy.
Sergej KOZLÍK (NI, SK):
"História je mimoriadne poučná. V priebehu 90-tych rokov minulého storočia väčšina vtedajších členských krajín eurozóny nebola schopná plniť kritéria konvergencie. Väčšina týchto krajín mala problém s nadmernými deficitmi, verejnými financiami a s infláciou.
V referenčnom roku 1997 s dodržaním kritéria výšky verejného dlhu malo problém i Nemecko. Takže nakoniec boli tolerované aj krajiny, ktoré kriteriálne hodnoty vysoko prekračovali, napr. Belgicko alebo Taliansko.
Niektoré štáty tvoriacej sa eurozóny pristúpili dokonca k tzv. kreatívnemu účtovníctvu, t.j. k operáciám, ktoré opticky vylepšovali ich hospodárske výsledky.
Uvedené problémy následne väčšina krajín eurozóny, aj keď sprevádzané rôznymi výkyvmi, riešila a rieši už pod dáždnikom eura ako jednotnej a silnej meny. Musím tiež podotknúť, že nie všetky krajiny kriteriálne deficity odstránili. Takže, ak chce niekto na uchádzačov o vstup do eurozóny ukazovať prstom, mal by dať pozor, aby si nevypichol oko.
Slovenska republika konvergenčné kritéria nielen splnila, ale splnila ich s výrazným predstihom. Vývoj parametrov Slovenska bol pritom dlhodobo podrobne monitorovaný a plne transparentný.
Obavy z budúceho inflačného vývoja, ktoré vyslovila Európska centrálna banka je možné zovšeobecniť voči všetkým členským krajinám eurozóny, pretože hospodárstvo Európy sa nevyvíja vo vákuu. Dokazuje to aj súčasná celosvetová cenová explózia.
Preto oceňujem pozitívnu pozíciu Európskej komisie a pozíciu Európskeho parlamentu v znení predloženom spravodajcom p. Casom k prijatiu jednotnej meny Slovenskom od 1. 1. 2009. Tieto pozície nepredstavujú len odborný, ale aj významný politicky signál pre ostatných uchádzačov o vstup do eurozóny, že ich úsilie môže viest k reálnemu výsledku."
Ján HUDACKÝ (EPP-ED, SK):
"Úvodom mi dovoľte poďakovať sa spravodajcovi Davidovi Casovi za jeho výbornú, vyváženú právu ako aj za jeho pragmatický prístup pri posudzovaní jednotlivých pozmeňovacích návrhov.
Vstup Slovenska do Eurozóny nie je vôbec náhodný a je len prirodzeným vyvrcholením enormnej snahy slovenských vlád, ktoré predovšetkým v období od roku 1998 až do roku 2006 vytvorili pevný ekonomický základ prostredníctvom razantných ekonomických reforiem v oblasti financií, daní a sociálnych vecí. Tieto reformy spolu s priamymi zahraničnými investíciami umožňujú Slovensku tešiť sa stálemu a vysokému hospodárskemu rastu. Kontinuita pre dosiahnutie cieľa a zodpovedné správanie sa vlád Slovenskej republiky a Národnej banky umožnili splniť všetky nevyhnutné maastrichtské kritériá pre vstup do Eurozóny bez nijakých vedľajších vplyvov ako je skrytá inflácia či umelé posilňovanie koruny.
Niektorí kolegovia z výboru ECON vyjadrujú obavy z dlhodobej udržateľnosti týchto kritérií predovšetkým z udržania inflácie. Som presvedčený ale, že Slovensko má predpoklady plniť dlhodobo tieto kritériá za predpokladu len čo štandardnej fiškálnej politiky a ďalších štrukturálnych reforiem. Vývoj cien v oblasti energie a potravín je a bude celosvetovým problémom. Slovensko určite nebude krajinou, ktorá pôjde nad dohodnutý rámec.
Na záver mi dovoľte pogratulovať predovšetkým občanom SR, ktorí akceptáciou týchto zásadných a razantných reforiem majú najväčší podiel na dosiahnutí tohto pozitívneho výsledku."
Monika BEŇOVÁ (PES, SK):
"Slovenská republika prešla v posledných rokoch mnohými ťažkými reformami, ktorých dopady na sociálne slabšie vrstvy súčasná slovenská vláda vykompenzovala. A aj vďaka tomu, že súčasná vláda zodpovedne a svedomito pristupovala nielen ku kompenzáciám reforiem, ale zároveň aj k napĺňaniu povinných kritérií a zabezpečeniu plynulého priebehu celkového procesu prechodu na euro k 1. januáru 2009 má dnes Slovensko jednu z najvýkonnejších ekonomík nielen v rámci Únie a darí sa nám úspešne zvyšovať zamestnanosť. Všetky tieto fakty nasvedčujú tomu, že ani nové kritérium - trvalo udržateľná inflácia, nebude pre Slovensko v budúcnosti neriešiteľným problémom.
Vláda SR si úprimne praje, aby zavedenie eura od januára 2009 prebehlo bez citeľnejších dopadov najmä na sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Preto už teraz pripravuje opatrenia, ktorých cieľom je ochrániť takýchto ľudí a vytvoriť im komfortný rámec na obdobie, v ktorom bude potrebné sa na novú menu pripraviť a neskôr sa jej prispôsobiť. Napríklad, vláda SR bude v najbližšom období rokovať o stanovení cenového moratória na základné potraviny a ďalším z takýchto krokov je aj snaha slovenskej vlády o celospoločenský konsenzus v otázke prechodu na euro. Vláda zapojila do tohto programu regionálnu i miestnu samosprávu, odborné kruhy, občiansku spoločnosť i cirkvi.
Záverom mi dovoľte uviesť, že nie nepodložená a často populistická kritika, ale spolupráca a vzájomný rešpekt sú jedinou cestou, ktorá môže Únie viesť úspešne dopredu."
Vladimír MAŇKA (PES, SK):
"Za posledných 6 rokov slovenská ekonomika rástla priemerným tempom viac ako 6,5 % ročne. V minulom roku dokonca viac ako 10%.
Slovensko plní maastrichtské kritériá s dostatočnou rezervou vo všetkých indikátoroch.
Slovenské autority poznajú stav reálnej a nominálnej konvergencie Slovenskej ekonomiky, aj jej potenciálnych dopadov na budúci ekonomický a inflačný vývoj.
Podľa ich názoru Slovensko konsoliduje v súlade s Paktom rastu a stability. Podľa schváleného 3-ročného rozpočtu je primárnym fiškálnym cieľom dosiahnuť v roku 2010 deficit 0,8%, čo znamená splnenie strednodobého fiškálneho cieľa. Navyše, podľa schválených východísk je cieľom dosiahnuť v roku 2011 vyrovnaný rozpočet. To znamená rozpočtový prebytok 1,3 % bez vplyvu druhého piliera.
Slovenská vláda prijala opatrenia, aby infláciu na Slovensku udržala. V júni schválila Modernizačný program Slovenska so štrukturálnymi reformami trhu práce, konsolidáciou verejných financií, podporou vzdelávania, vedy a výskumu, atď.
Je potrebné zdôrazniť, že zástupcovia živnostníkov, podnikateľov, zamestnávateľov, odborových zväzov, dôchodcov, miest a obcí Slovenska, bánk vyjadrujú podporu zavedenia eura na Slovensku.
Všetci sociálni partneri podpísali Deklaráciu, v ktorej sa zaviazali udržať rast platov v línii s rastom produktivity práce. To výrazne prispeje k udržateľnosti inflácie na Slovensku.
Chcel by som poďakovať spravodajcovi a tieňovým spravodajcom za korektný prístup, ktorý vychádzal z čísel, faktov a analýz. Predstavitelia aj obyvatelia Slovenska si želajú prispieť k rozvoju európskej ekonomiky a tým aj k stabilite a dôvere eura."
Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK):
"Zavedenie eura na Slovensku je ďalším historickým krokom v procese európskej integrácie, keďže Euro predstavuje dôležitý symbol odstránenia bariér a zbližovania Európanov.
Prípravy na zavedenie eura na Slovensku sa začali ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Predchádzajúca vláda SR pod vedením Mikuláša Dzurindu ešte v roku 2003 schválila Stratégiu prijatia eura. Realizovala dôležité reformy, ktoré zo Slovenska urobili hospodársky a politicky úspešnú krajinu.
Vzhľadom na zvýšenú infláciu po zavedení eura v Slovinsku, vzbudzuje udržateľnosť inflácie a deficitu verejných financií na Slovensku obavy. Nesúhlasím však s názormi niektorých mojich kolegov o potrebe dodatočných kritérií monitorovania ekonomickej stability Slovenska.
Slovensko spĺňa všetky maastrichtské kritériá, ktoré sú podmienkou na prijatie eura. Na polemiku o nastavení maastrichtských kritérií pre rýchlo rastúce ekonomiky je už neskoro. Skôr by som chcela poukázať na dôvod zmeny centrálnej parity, ktorú nemeckí kolegovia prezentovali ako negatívny jav. Posun centrálnej parity dva krát reflektoval hospodársky vývoj krajiny, ktorý bol podporený predovšetkým rastom produktivity práce.
Vyzývam Vládu SR, aby zintenzívnila kampaň zameranú na občanov, predovšetkým na informovanie zraniteľných skupín obyvateľstva. Duálne oceňovanie by podľa môjho názoru malo byť povinné nielen 6 mesiacov pred vstupom do eurozóny, ale aspoň jeden rok po jeho zavedení. Spotrebitelia si tak budú môcť zvyknúť na hladinu cien v eurách.
Som presvedčená, že dobré konkurenčné podnikateľské prostredie dáva možnosť spotrebiteľom lepšieho výberu a to je najlepší liek proti rastu cien. Verím, že Slovensko sa poučí zo skúseností krajín, ktoré už euro zaviedli.
Na záver by som chcela kolegovi Davidovi Casovi poďakovať za jeho podporu vstupu Slovenskej republiky do eurozóny a verím, že jeho meno sa zapíše do histórie Slovenskej republiky."
Europoslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ vystúpila aj v rámci tzv. vysvetlenia hlasovania:
"Využívam túto pre mňa a moju krajinu vzácnu chvíľu, aby som sa poďakovala všetkým kolegom, ktorí hlasovali za vstup Slovenska do Eurozóny. Som rada, že všetci slovenskí europoslanci dokázali presvedčiť Európsky parlament aj vďaka vyváženej správe nášho kolegu Davida Casu, že Slovensko patrí do tohto úspešného klubu "E". Teraz je už len na Slovensku, hlavne na vláde Slovenskej republiky, aby pokračovalo v striktných makroekonomických krokoch, v reštriktívnej fiškálnej politike, aby dokázalo udržať maastrichtské kritériá i naďalej. Vstup Slovenska do Eurozóny je veľkou výzvou aj pre ostatné členské krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí a splnili maastrichtské kritériá. Dnes by som sa na pôde Európskeho parlamentu chcela poďakovať slovenským občanom, tým, ktorí s nasadením svojich životov prispeli k zboreniu železnej opony aj tým, ktorí pochopili dôležitosť reforiem, aj keď to nebolo vždy jednoduché, aby slovenskí občania dnes mohli budovať silné Slovensko v silnej Európe."
Milan GAĽA (EPP-ED, SK):
"Ďakujem spravodajcovi Davidovi Casovi za jeho prácu na správe. Slovensko realizovalo za posledne desaťročie náročné hospodárske a spoločenské reformy, ktoré nastavili ekonomiku tak, aby spĺňala Maastrichtské kritériá.
Zavedenie eura na Slovensku spôsobí zmeny, na ktoré je potrebné občanov pripraviť a presvedčiť ich, že vstup do Eurozóny bude pre nich prínosom. Je dôležité vytvoriť dôveru k novej mene a uľahčiť ich orientáciu. Viacero subjektov na Slovensku sa dobrovoľne zaviazalo k dodržiavaniu tzv. Etického kódexu pre zavedenie eura. Rozhodli sa poskytovať svojím zákazníkom, partnerom a občanom dostatok potrebných informácií a zriekli sa akejkoľvek možnosti zneužiť konverziu meny na vlastné bezdôvodné obohatenie.
Myslím, že aj takýmito krokmi sa nám podarí získať dôveru pre spoločný európsky projekt. Súčasne verím, že Európsky parlament dnes odhlasuje vstup SR do Európskej menovej únie."
Miloš KOTEREC (PES, SK):
"Zavedenie novej meny je pre spoločnosť a jej občanov prelomovým momentom, ktorý, ako každá zmena, so sebou prirodzene prináša obavy ako dopadne. Poznajúc situáciu na Slovensku som si istý, že dopadne dobre a obavy sa po pár mesiacoch roku 2009 rozplynú.
Na toto moje očakávanie mám dva zásadné dôvody. Po prvé, je všeobecne známe, že Slovensko jednoznačne splnilo makroekonomické Maastrichtské kritéria, ktoré hovoria o jeho formálnej pripravenosti na zavedenie eura a rovnako zabezpečí ich udržateľnosť. Ale na viac, vláda, parlament, sociálni partneri, a celá spoločnosť, sa osobitne poctivo pripravujú aj na riešenie praktických problémov, ktoré môžu s novou menou súvisieť. Pripravené je dôsledné zavádzanie duálnych cien, ich pravidelný monitoring, aby prechod na euro nemohol byť zneužívaný, informovanosť a pomoc občanom pri každodenných úskaliach s používaním eura a celý rad ďalších opatrení.
Verím, že od budúceho roka bude Slovensko štandardným a stabilným členom Eurozóny, ktorá môže byť bez problémov považovaná za výkladnú skriňu Európskej únie."
Poslanci ďalej v správe uvádzajú, že Európska centrálna banka identifikovala riziká súvisiace s udržateľnosťou nízkej miery inflácie a vyzývajú na ďalšiu fiškálnu konsolidáciu a vyrovnaný strednodobý rozpočet. Sociálnych partnerov okrem toho správa EP vyzýva, aby v záujme udržania nízkej inflácie udržali rast príjmov v súlade s rastom produktivity.
Prijatá správa tiež vyzýva na pokračovanie štrukturálnych reforiem v oblasti pracovnej sily, služieb a produktových trhov a slovenskú vládu žiada o zabezpečenie konkurencieschopnosti, najmä čo sa týka citlivých sektorov, ako napr. sektoru energetiky.
Čo sa týka informovanosti verejnosti, správa EP vyjadruje obavy v súvislosti „s nízkou podporou eura medzi slovenskými občanmi“ a vyzýva preto na uskutočnenie informačnej kampane, ktorá by občanom vysvetlila všetky prínosy spoločnej meny. Poslanci tiež hovoria o potrebe vykonania opatrení, ktoré by minimalizovali rast cien v období prechodu na novú menu a vyzývajú slovenskú vládu na zriadenie observatória, ktoré by na pravidelnej týždennej báze monitorovalo vývoj cien základných tovarov. Cieľom je podľa nich najmä poukázať na nepravdivé tvrdenia o zvyšovaní cien v súvislosti s prechodom na euro.
Poslanci napokon využili príležitosť hlasovania na doplnenie správy o požiadavku, aby Euroskupina zlepšila koordináciu a sledovala účinnú realizáciu politických záväzkov, ktoré prijali členovia eurozóny na zabezpečenie udržateľnej konvergencie.
Stručná história
Stratégia prijatia eura v SR bola slovenskou vládou schválená 8. septembra 2004, pričom za cieľový dátum bol určený rok 2009. Do tzv. mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) vstúpilo Slovensko 28. novembra 2005 a Maastrichtské kritériá splnilo v marci 2008. O vyhodnotenie ich plnenia požiadalo Slovensko 4. apríla 2008. Dňa 7. mája zverejnila Európska komisia konvergenčnú správu, v ktorej konštatovala splnenie týchto kritérií a odobrila zavedenie spoločnej európskej meny. Ministri financií členských krajín Európskej únie (ECOFIN) následne na svojom zasadnutí 3. júna v Luxemburgu schválili vstup Slovenska do eurozóny v plánovanom termíne, k 1. januáru 2009. Na júnovom summite EÚ (19. - 20. júna) dajú ešte formálny politický súhlas s týmto krokom európski lídri a celý proces sa definitívne ukončí 8. júla na ďalšom zasadnutí ECOFINU, na ktorom sa stanoví výmenný kurz slovenskej koruny voči euru. Po Slovinsku, Malte a Cypre sa tak Slovensko stane v poradí štvrtou krajinou s euromenou spomedzi nových členských štátov, ktoré k EÚ pristúpili v máji 2004.
Rozprava v pléne:
V rozprave uskutočnenej tesne pred hlasovaním vystúpili europoslanci z rôznych krajín, vrátane siedmych slovenských europoslancov. Napriek predošlým pochybnostiam prezentovaných v médiách všetci rečníci počas rozpravy Slovensku blahoželali k tomuto kroku, pričom oceňovali úspechy uskutočnených reforiem.
Názor, že prijatie eura na Slovensku je predovšetkým zásluhou bývalej vlády Mikuláša Dzurindu, uviedli v rozprave český poslanec Ivo STREJČEK a česká europoslankyňa ROITHOVÁ.
Poľský poslanec Dariusz ROSATI poukázal na dynamickosť slovenskej ekonomiky a zagratuloval SR, že splnila všetky kritériá. „Ďakovať treba tak vláde Mikuláša Dzurindu za uskutočnené reformy, ako aj vláde Róberta Fica za to, že v tomto smere pokračovala“, uviedol.
„Kto by si bol pomyslel, že Slovensko bude prvou skutočne postkomunistickou krajinou, ktorá vstúpi do eurozóny“, uviedol liberálny poslanec Wolf KLINZ. Slovensku k tomuto výsledku poblahoželal, no upozornil, že je potrebné sledovať ďalší vývoj „aby EÚ nezažila ďalšie Slovinsko, kde miera inflácie po prijatí eura nadobudla veľké rozmery“.
„Pred pár rokmi, keď Slovensko vstúpilo do EÚ, by si bol len málokto pomyslel, že o pár rokov vstúpi aj do Eurozóny. Je to významný krok“, uviedol Olle SCHMIDT.
Vystúpenia slovenských europoslancov:
Poznámka: Z technických dôvodov sú tentokrát vystúpenia slovenských europoslancov v pléne uvádzané bez redakčnej úpravy.
Sergej KOZLÍK (NI, SK):
"História je mimoriadne poučná. V priebehu 90-tych rokov minulého storočia väčšina vtedajších členských krajín eurozóny nebola schopná plniť kritéria konvergencie. Väčšina týchto krajín mala problém s nadmernými deficitmi, verejnými financiami a s infláciou.
V referenčnom roku 1997 s dodržaním kritéria výšky verejného dlhu malo problém i Nemecko. Takže nakoniec boli tolerované aj krajiny, ktoré kriteriálne hodnoty vysoko prekračovali, napr. Belgicko alebo Taliansko.
Niektoré štáty tvoriacej sa eurozóny pristúpili dokonca k tzv. kreatívnemu účtovníctvu, t.j. k operáciám, ktoré opticky vylepšovali ich hospodárske výsledky.
Uvedené problémy následne väčšina krajín eurozóny, aj keď sprevádzané rôznymi výkyvmi, riešila a rieši už pod dáždnikom eura ako jednotnej a silnej meny. Musím tiež podotknúť, že nie všetky krajiny kriteriálne deficity odstránili. Takže, ak chce niekto na uchádzačov o vstup do eurozóny ukazovať prstom, mal by dať pozor, aby si nevypichol oko.
Slovenska republika konvergenčné kritéria nielen splnila, ale splnila ich s výrazným predstihom. Vývoj parametrov Slovenska bol pritom dlhodobo podrobne monitorovaný a plne transparentný.
Obavy z budúceho inflačného vývoja, ktoré vyslovila Európska centrálna banka je možné zovšeobecniť voči všetkým členským krajinám eurozóny, pretože hospodárstvo Európy sa nevyvíja vo vákuu. Dokazuje to aj súčasná celosvetová cenová explózia.
Preto oceňujem pozitívnu pozíciu Európskej komisie a pozíciu Európskeho parlamentu v znení predloženom spravodajcom p. Casom k prijatiu jednotnej meny Slovenskom od 1. 1. 2009. Tieto pozície nepredstavujú len odborný, ale aj významný politicky signál pre ostatných uchádzačov o vstup do eurozóny, že ich úsilie môže viest k reálnemu výsledku."
Ján HUDACKÝ (EPP-ED, SK):
"Úvodom mi dovoľte poďakovať sa spravodajcovi Davidovi Casovi za jeho výbornú, vyváženú právu ako aj za jeho pragmatický prístup pri posudzovaní jednotlivých pozmeňovacích návrhov.
Vstup Slovenska do Eurozóny nie je vôbec náhodný a je len prirodzeným vyvrcholením enormnej snahy slovenských vlád, ktoré predovšetkým v období od roku 1998 až do roku 2006 vytvorili pevný ekonomický základ prostredníctvom razantných ekonomických reforiem v oblasti financií, daní a sociálnych vecí. Tieto reformy spolu s priamymi zahraničnými investíciami umožňujú Slovensku tešiť sa stálemu a vysokému hospodárskemu rastu. Kontinuita pre dosiahnutie cieľa a zodpovedné správanie sa vlád Slovenskej republiky a Národnej banky umožnili splniť všetky nevyhnutné maastrichtské kritériá pre vstup do Eurozóny bez nijakých vedľajších vplyvov ako je skrytá inflácia či umelé posilňovanie koruny.
Niektorí kolegovia z výboru ECON vyjadrujú obavy z dlhodobej udržateľnosti týchto kritérií predovšetkým z udržania inflácie. Som presvedčený ale, že Slovensko má predpoklady plniť dlhodobo tieto kritériá za predpokladu len čo štandardnej fiškálnej politiky a ďalších štrukturálnych reforiem. Vývoj cien v oblasti energie a potravín je a bude celosvetovým problémom. Slovensko určite nebude krajinou, ktorá pôjde nad dohodnutý rámec.
Na záver mi dovoľte pogratulovať predovšetkým občanom SR, ktorí akceptáciou týchto zásadných a razantných reforiem majú najväčší podiel na dosiahnutí tohto pozitívneho výsledku."
Monika BEŇOVÁ (PES, SK):
"Slovenská republika prešla v posledných rokoch mnohými ťažkými reformami, ktorých dopady na sociálne slabšie vrstvy súčasná slovenská vláda vykompenzovala. A aj vďaka tomu, že súčasná vláda zodpovedne a svedomito pristupovala nielen ku kompenzáciám reforiem, ale zároveň aj k napĺňaniu povinných kritérií a zabezpečeniu plynulého priebehu celkového procesu prechodu na euro k 1. januáru 2009 má dnes Slovensko jednu z najvýkonnejších ekonomík nielen v rámci Únie a darí sa nám úspešne zvyšovať zamestnanosť. Všetky tieto fakty nasvedčujú tomu, že ani nové kritérium - trvalo udržateľná inflácia, nebude pre Slovensko v budúcnosti neriešiteľným problémom.
Vláda SR si úprimne praje, aby zavedenie eura od januára 2009 prebehlo bez citeľnejších dopadov najmä na sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Preto už teraz pripravuje opatrenia, ktorých cieľom je ochrániť takýchto ľudí a vytvoriť im komfortný rámec na obdobie, v ktorom bude potrebné sa na novú menu pripraviť a neskôr sa jej prispôsobiť. Napríklad, vláda SR bude v najbližšom období rokovať o stanovení cenového moratória na základné potraviny a ďalším z takýchto krokov je aj snaha slovenskej vlády o celospoločenský konsenzus v otázke prechodu na euro. Vláda zapojila do tohto programu regionálnu i miestnu samosprávu, odborné kruhy, občiansku spoločnosť i cirkvi.
Záverom mi dovoľte uviesť, že nie nepodložená a často populistická kritika, ale spolupráca a vzájomný rešpekt sú jedinou cestou, ktorá môže Únie viesť úspešne dopredu."
Vladimír MAŇKA (PES, SK):
"Za posledných 6 rokov slovenská ekonomika rástla priemerným tempom viac ako 6,5 % ročne. V minulom roku dokonca viac ako 10%.
Slovensko plní maastrichtské kritériá s dostatočnou rezervou vo všetkých indikátoroch.
Slovenské autority poznajú stav reálnej a nominálnej konvergencie Slovenskej ekonomiky, aj jej potenciálnych dopadov na budúci ekonomický a inflačný vývoj.
Podľa ich názoru Slovensko konsoliduje v súlade s Paktom rastu a stability. Podľa schváleného 3-ročného rozpočtu je primárnym fiškálnym cieľom dosiahnuť v roku 2010 deficit 0,8%, čo znamená splnenie strednodobého fiškálneho cieľa. Navyše, podľa schválených východísk je cieľom dosiahnuť v roku 2011 vyrovnaný rozpočet. To znamená rozpočtový prebytok 1,3 % bez vplyvu druhého piliera.
Slovenská vláda prijala opatrenia, aby infláciu na Slovensku udržala. V júni schválila Modernizačný program Slovenska so štrukturálnymi reformami trhu práce, konsolidáciou verejných financií, podporou vzdelávania, vedy a výskumu, atď.
Je potrebné zdôrazniť, že zástupcovia živnostníkov, podnikateľov, zamestnávateľov, odborových zväzov, dôchodcov, miest a obcí Slovenska, bánk vyjadrujú podporu zavedenia eura na Slovensku.
Všetci sociálni partneri podpísali Deklaráciu, v ktorej sa zaviazali udržať rast platov v línii s rastom produktivity práce. To výrazne prispeje k udržateľnosti inflácie na Slovensku.
Chcel by som poďakovať spravodajcovi a tieňovým spravodajcom za korektný prístup, ktorý vychádzal z čísel, faktov a analýz. Predstavitelia aj obyvatelia Slovenska si želajú prispieť k rozvoju európskej ekonomiky a tým aj k stabilite a dôvere eura."
Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK):
"Zavedenie eura na Slovensku je ďalším historickým krokom v procese európskej integrácie, keďže Euro predstavuje dôležitý symbol odstránenia bariér a zbližovania Európanov.
Prípravy na zavedenie eura na Slovensku sa začali ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Predchádzajúca vláda SR pod vedením Mikuláša Dzurindu ešte v roku 2003 schválila Stratégiu prijatia eura. Realizovala dôležité reformy, ktoré zo Slovenska urobili hospodársky a politicky úspešnú krajinu.
Vzhľadom na zvýšenú infláciu po zavedení eura v Slovinsku, vzbudzuje udržateľnosť inflácie a deficitu verejných financií na Slovensku obavy. Nesúhlasím však s názormi niektorých mojich kolegov o potrebe dodatočných kritérií monitorovania ekonomickej stability Slovenska.
Slovensko spĺňa všetky maastrichtské kritériá, ktoré sú podmienkou na prijatie eura. Na polemiku o nastavení maastrichtských kritérií pre rýchlo rastúce ekonomiky je už neskoro. Skôr by som chcela poukázať na dôvod zmeny centrálnej parity, ktorú nemeckí kolegovia prezentovali ako negatívny jav. Posun centrálnej parity dva krát reflektoval hospodársky vývoj krajiny, ktorý bol podporený predovšetkým rastom produktivity práce.
Vyzývam Vládu SR, aby zintenzívnila kampaň zameranú na občanov, predovšetkým na informovanie zraniteľných skupín obyvateľstva. Duálne oceňovanie by podľa môjho názoru malo byť povinné nielen 6 mesiacov pred vstupom do eurozóny, ale aspoň jeden rok po jeho zavedení. Spotrebitelia si tak budú môcť zvyknúť na hladinu cien v eurách.
Som presvedčená, že dobré konkurenčné podnikateľské prostredie dáva možnosť spotrebiteľom lepšieho výberu a to je najlepší liek proti rastu cien. Verím, že Slovensko sa poučí zo skúseností krajín, ktoré už euro zaviedli.
Na záver by som chcela kolegovi Davidovi Casovi poďakovať za jeho podporu vstupu Slovenskej republiky do eurozóny a verím, že jeho meno sa zapíše do histórie Slovenskej republiky."
Europoslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ vystúpila aj v rámci tzv. vysvetlenia hlasovania:
"Využívam túto pre mňa a moju krajinu vzácnu chvíľu, aby som sa poďakovala všetkým kolegom, ktorí hlasovali za vstup Slovenska do Eurozóny. Som rada, že všetci slovenskí europoslanci dokázali presvedčiť Európsky parlament aj vďaka vyváženej správe nášho kolegu Davida Casu, že Slovensko patrí do tohto úspešného klubu "E". Teraz je už len na Slovensku, hlavne na vláde Slovenskej republiky, aby pokračovalo v striktných makroekonomických krokoch, v reštriktívnej fiškálnej politike, aby dokázalo udržať maastrichtské kritériá i naďalej. Vstup Slovenska do Eurozóny je veľkou výzvou aj pre ostatné členské krajiny, aby pokračovali v reformnom úsilí a splnili maastrichtské kritériá. Dnes by som sa na pôde Európskeho parlamentu chcela poďakovať slovenským občanom, tým, ktorí s nasadením svojich životov prispeli k zboreniu železnej opony aj tým, ktorí pochopili dôležitosť reforiem, aj keď to nebolo vždy jednoduché, aby slovenskí občania dnes mohli budovať silné Slovensko v silnej Európe."
Milan GAĽA (EPP-ED, SK):
"Ďakujem spravodajcovi Davidovi Casovi za jeho prácu na správe. Slovensko realizovalo za posledne desaťročie náročné hospodárske a spoločenské reformy, ktoré nastavili ekonomiku tak, aby spĺňala Maastrichtské kritériá.
Zavedenie eura na Slovensku spôsobí zmeny, na ktoré je potrebné občanov pripraviť a presvedčiť ich, že vstup do Eurozóny bude pre nich prínosom. Je dôležité vytvoriť dôveru k novej mene a uľahčiť ich orientáciu. Viacero subjektov na Slovensku sa dobrovoľne zaviazalo k dodržiavaniu tzv. Etického kódexu pre zavedenie eura. Rozhodli sa poskytovať svojím zákazníkom, partnerom a občanom dostatok potrebných informácií a zriekli sa akejkoľvek možnosti zneužiť konverziu meny na vlastné bezdôvodné obohatenie.
Myslím, že aj takýmito krokmi sa nám podarí získať dôveru pre spoločný európsky projekt. Súčasne verím, že Európsky parlament dnes odhlasuje vstup SR do Európskej menovej únie."
Miloš KOTEREC (PES, SK):
"Zavedenie novej meny je pre spoločnosť a jej občanov prelomovým momentom, ktorý, ako každá zmena, so sebou prirodzene prináša obavy ako dopadne. Poznajúc situáciu na Slovensku som si istý, že dopadne dobre a obavy sa po pár mesiacoch roku 2009 rozplynú.
Na toto moje očakávanie mám dva zásadné dôvody. Po prvé, je všeobecne známe, že Slovensko jednoznačne splnilo makroekonomické Maastrichtské kritéria, ktoré hovoria o jeho formálnej pripravenosti na zavedenie eura a rovnako zabezpečí ich udržateľnosť. Ale na viac, vláda, parlament, sociálni partneri, a celá spoločnosť, sa osobitne poctivo pripravujú aj na riešenie praktických problémov, ktoré môžu s novou menou súvisieť. Pripravené je dôsledné zavádzanie duálnych cien, ich pravidelný monitoring, aby prechod na euro nemohol byť zneužívaný, informovanosť a pomoc občanom pri každodenných úskaliach s používaním eura a celý rad ďalších opatrení.
Verím, že od budúceho roka bude Slovensko štandardným a stabilným členom Eurozóny, ktorá môže byť bez problémov považovaná za výkladnú skriňu Európskej únie."
17.06.2008