Legitímny zásah
Po veľkom globálnom protiruskom mediánom útoku začínajú prichádzať úplne iné informácie. Tak ako v prípade útoku na Irak, či iných celosvetovo zmedializovaných udalostiach, aj teraz vyplávala pravda na povrch až s určitým oneskorením.
O objektívny pohľad sa v našich médiách pokúsil Ján Čarnogurský. Jeho vyjadrenie pre SME bolo takéto:
"Jednoznačným vinníkom tohto konfliktu je Gruzínsko, a to preto, že Gruzínsko zaútočilo na Južné Osetsko a tým porušilo medzinárodné právo. Porušenie medzinárodného práva spočíva v tom, že v júni 1992 uzavrelo Gruzínsko dohodu formálne s Ruskom, ale spomína sa v nej aj Južné Osetsko. Teda Osetsko bolo nepriamo takisto účastníkom tejto dohody - opakujem nepriamo, keďže nemá medzinárodnoprávnu subjektivitu.
Na základe tejto dohody sa Gruzínsko zaviazalo stiahnuť z oblasti vtedajšieho konfliktu, ktorým bolo Južné Osetsko, a na základe tejto dohody tam boli umiestnení ruskí vojaci na ochranu mieru. Dohodu schválili OBSE a OSN, čiže tým sa stala súčasťou medzinárodného práva.
Gruzínsko, po prvé, porušilo túto dohodu tým, že vtrhlo na územie Južného Osetska - nemalo na to žiadne medzinárodnoprávne oprávnenie; a po druhé, Gruzínsko použilo proti mestu Cchinvali, v ktorom neboli žiadne vojenské zariadenia, kaťuše. Zabilo tam, ako sa uvádza, do 2000 civilných obyvateľov: to je proste vojnový zločin. Na základe tohto Rusko nielenže bolo oprávnené, ale bolo povinné zasiahnuť na ochranu civilných obyvateľov - a Rusko zasiahlo."
Vo väčšine médií však odznievali silno protiruské hodnotenia. Mnohí dokonca neváhali zneužiť 40-te výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a prirovnávali ho k súčasným udalostiam v Gruzínsku. Poľsko dokonca využilo situáciu na argumentáciu, prečo na svojom území po Rusoch umiestni amerických vojakov (dokonca v blízkosti hlavného mesta).
Všetkým kritikom minulý týždeň uštedril ranu samotný americký veľvyslanec v Moskve John Beyrle. Ruskú reakciu na gruzínsku ofenzívu v Južnom Osetsku totiž označil za legitímnu. V rozhovore pre ruský denník Kommersant dokonca povedal, že plánoch prezidenta Saakašviliho vedeli a odhovárali Tbilisi od operácie v severnom regióne.
Zostáva len s nemým úžasom sledovať, čo ešte vypláva na povrch a čím nás ešte médiá udivia.
"Jednoznačným vinníkom tohto konfliktu je Gruzínsko, a to preto, že Gruzínsko zaútočilo na Južné Osetsko a tým porušilo medzinárodné právo. Porušenie medzinárodného práva spočíva v tom, že v júni 1992 uzavrelo Gruzínsko dohodu formálne s Ruskom, ale spomína sa v nej aj Južné Osetsko. Teda Osetsko bolo nepriamo takisto účastníkom tejto dohody - opakujem nepriamo, keďže nemá medzinárodnoprávnu subjektivitu.
Na základe tejto dohody sa Gruzínsko zaviazalo stiahnuť z oblasti vtedajšieho konfliktu, ktorým bolo Južné Osetsko, a na základe tejto dohody tam boli umiestnení ruskí vojaci na ochranu mieru. Dohodu schválili OBSE a OSN, čiže tým sa stala súčasťou medzinárodného práva.
Gruzínsko, po prvé, porušilo túto dohodu tým, že vtrhlo na územie Južného Osetska - nemalo na to žiadne medzinárodnoprávne oprávnenie; a po druhé, Gruzínsko použilo proti mestu Cchinvali, v ktorom neboli žiadne vojenské zariadenia, kaťuše. Zabilo tam, ako sa uvádza, do 2000 civilných obyvateľov: to je proste vojnový zločin. Na základe tohto Rusko nielenže bolo oprávnené, ale bolo povinné zasiahnuť na ochranu civilných obyvateľov - a Rusko zasiahlo."
Vo väčšine médií však odznievali silno protiruské hodnotenia. Mnohí dokonca neváhali zneužiť 40-te výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a prirovnávali ho k súčasným udalostiam v Gruzínsku. Poľsko dokonca využilo situáciu na argumentáciu, prečo na svojom území po Rusoch umiestni amerických vojakov (dokonca v blízkosti hlavného mesta).
Všetkým kritikom minulý týždeň uštedril ranu samotný americký veľvyslanec v Moskve John Beyrle. Ruskú reakciu na gruzínsku ofenzívu v Južnom Osetsku totiž označil za legitímnu. V rozhovore pre ruský denník Kommersant dokonca povedal, že plánoch prezidenta Saakašviliho vedeli a odhovárali Tbilisi od operácie v severnom regióne.
Zostáva len s nemým úžasom sledovať, čo ešte vypláva na povrch a čím nás ešte médiá udivia.
25.08.2008