...

Dávala mi to najdrahšie, čo mala
dávala mi to...?
Patril som len jej...
Patrila mi...patrila mi ?
Mal som vôbec právo milovať ?

Ovládla moje srdce, moje ja, môj mozog,
moje oči, uši, môj život, môj svet...
Tým všetkým sa pre mňa stala...
Daroval som jej to...miloval som ju !!!
Ona to prijala, hoc nevedela prečo...
Prečo vlastne ?

Mal som oči a predsa som bol slepý...
Patrili jej...
Nevidel som, že ona mi nepatrí...
ona mne nie, ja jej áno...

Som ako hráč, ktorý hrá zápas s bábkou...
Nevidí ju, vidí len oblečenie a je štastný,
že sa mu dobre a ľahko hrá...
Je pyšný, a pritom je nič,
ba vlastne je niečo...
je veľká nula, krásna, biela, guľatá nula...

Je to všetko hra niečoho vyššieho, niečoho,
čomu nemožno rozkázať...asi...
Miloval som ju...
Možno by som ju mal nenávidieť,
ale nedá sa to...
a ani nechcem...priveľmi som ju miloval...
a milujem ju...milujem ju ?
Nie je to márne?


Niekde ešte horí, tlie malá nádej,
že sa to vráti spať...
Vráti sa to ? Naozaj by som to chcel ?
...Myslím, že áno.
Som na konci...koniec...
prišiel potichu nečakane...
ká, ...ó,...en,...í, ...é,...cé

Na konci tunela by malo byť svetlo...
nie je tam...je to lož...
alebo som stále slepý ?
Neviem...ale som nešťastný a prázdny...
alebo nie ? Mám predsa ešte nádej...
Inak som mŕtvy muž...