Nikto si s nimi neporadí?
Nedávno slovenský telekomunikačný úrad zverejnil tlačovú správu, ktorá ma doslovne nadvihla z kresla. Apeluje v nej totiž na občanov, aby sa nespoliehali len na konanie štátnych orgánov, ale aby si sami riešili problémy s neetickým postupom podnikateľov. Pritom sa táto správa zjavne týka súčasného diania okolo firmy Slovak Telecom (ST), najmä petície občanov Internet pre všetkých.
Čo z tejto výzvy vyplýva?
Nuž v prvom rade priznanie totálnej neschopnosti telekomunikačného úradu poradiť si s monopolným postavením ST na Slovensku. Otázka však znie či ide naozaj o neschopnosť, alebo o nechuť situáciu riešiť. Veď všetky aktivity telekomunikačného úradu ohľadom ST vyznievajú zjavne do stratena a telekomunikácie si veselo ďalej podľa všetkého porušujú zákony SR. Hovorím tu o de iure demonopolizácii postavenia ST voči zákazníkom hlasových služieb, ktorá však zjavne de facto nenastala. Hovorím tu aj o službe ST DSL, kde pred rokom alebo i viac v diskusii ST Pod lampou tvrdil istý minister našej vlády, že ST porušujú zákon, keď spájajú zavedenie služby DSL s hlasovou službou.
Povenujme sa podrobnejšie službe ST DSL. Všetci sme asi videli úžasnú reklamu ST či už v televízii, alebo printových médiách , alebo na Internete – DSL len za 399,- Sk na mesiac.
1. Domnievam sa, že by mohlo ísť zo strany ST o porušenie zákona o reklame, o tzv. „klamlivú“ reklamu. Niet totiž na Slovensku človeka, ktorý by za túto cenu skutočne službu ST DSL získal. K tejto cene treba totižto pripočítať v prvom rade DPH 19% a ďalej cenu za mesačný paušál niektorej hlasovej služby, bez ktorej ST službu DSL zákazníkovi nezriadi. Už tým, že vo svojich cenníkoch ST zverejňuje ceny bez DPH, dochádza pravdepodobne k porušeniu zákona, keďže v zmysle zákona o cenách „ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny ja aj daň z pridanej hodnoty ... “. Keďže so mnou sa nikto nedohodol a ani nepoznám osobitný predpis, ktorým by bolo ustanovené inak, domnievam sa, že cena za službu ST DSL by mala byť minimálne zverejňovaná s DPH. (To sa nakoniec týka aj ostatných podnikateľov a firiem, ktorí s obľubou zverejňujú vo svojich reklamách ceny bez DPH).
2. Ďalším porušením zákona by mohlo byť zo strany ST porušenie zákona o cenách, keďže podľa zákona „každý tovar musí byť pri predaji označený cenou platnou v čase ponuky, ... “. Keďže v cenníkoch ST je služba DSL uvádzaná za cenu 399,- Sk, domnievam sa, že za túto cenu mi ju musí podľa zákona ST zriadiť. Avšak po praktických pokusoch je zrejmé, že za túto cenu mi ST službu DSL ani zďaleka nezriadi, a teda podľa všetkého porušuje zákon o cenách. Aby som však neuvádzal ako príklad neschopného orgánu len slovenský telekomunikačný úrad, musím uviesť, že v zmysle predchádzajúceho som sa obrátil na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá je zo zákona kontrolným orgánom vo vzťahoch spotrebiteľ – predávajúci, najmä čo sa týka zmluvných vzťahov. Aké však bolo moje prekvapenie, keď úplne jasný podnet, ktorý smeroval k porušeniu cenového zákona Telecomom, SOI postúpila ďalej Telekomunikačnému úradu. Predpokladám, že tento mi odpovie, že takýto podnet mu neprísluší riešiť, a tak sa roztočí kolotoč posúvania si horúceho zemiaku úradníkmi.
3. A nakoniec, domnievam sa že by mohlo ísť zo strany ST o porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže, keď ST vďaka svojmu monopolnému postaveniu núti svojich obchodných partnerov ale i zákazníkov, aby si so službou DSL zakúpili aj nejakú hlasovú službu od ST. Pritom táto hlasová služba so službou DSL vôbec nesúvisí a nemá žiadny vzájomný vzťah, okrem snahy ST bezdôvodne sa obohatiť na úkor konečného spotrebiteľa tým, že mu vnúti službu, o ktorú vôbec nemá záujem, a ktorú musí mesačne zbytočne platiť. V tomto zmysle som podal podnet na Antimonopolný úrad SR (tretí do party, ktorý by mal situáciu s ST riešiť), som sám zvedavý, ako tento podnet dopadne.
Čo s tým? Nuž naozaj sa nespoliehať na neschopný a nekonajúci štátny aparát (v tejto súvislosti by bolo možno dobré začať petíciu za zrušenie nefunkčných úradov, ktoré spotrebovávajú nemalé prostriedky z nášho štátneho rozpočtu úplne zbytočne), alebo vyburcovať ich k aktivite mohutnou vlnou podaní voči ST. Samozrejme existuje aj ďalšia možnosť, a to je obrátiť sa so žalobou na súd. Viem si živo predstaviť zorganizovanie a podanie hromadnej žaloby na ST, ktorou by sa zákazníci domáhali odškodnenia za klamanie spotrebiteľa, keďže za cenu, ktorú ST uvádza vo svojich cenníkoch nie je možné službu DSL zriadiť. Muselo by však ísť naozaj o hromadnú akciu, ktorú by takýto moloch pocítil. Páni právnici, chytíte sa toho niektorý? Mohol by to byť pre Vás zaujímavý biznis. V susednej Českej republike sa zrejme i v tomto smere blýska na lepšie časy – uvediem len dva príklady: istý pán vyhral súdny spor s ČSOB za neoprávnené účtovanie poplatkov (mimo iné išlo o poplatok za zrušenie účtu). Na základe toho momentálne zbiera Združenie spotrebiteľov ČR podnety a prihlášky ľudí na hromadnú žalobu a podľa správ servera „Svět spotřebitelů“, v súčasnosti je už vydaný platobný rozkaz v ďalších dvoch vzorových žalobách voči ČSOB za neoprávnené účtovanie poplatkov. To je príklad toho, že aj proti „silným“ sa dá brániť. Druhý príklad sa týka českého T_mobile, ktorý podľa rozhodnutia súdu musí zaplatiť pokutu 10.000,- Sk za mätenie zákazníkov, keď uvádzal v istej predajni ceny služieb bez DPH a zákazník si ich musel dopočítavať.
Aj keď to priamo s témou Slovak Telecom nesúvisí, ukazuje to možnosti, ako sa brániť. Preto sa i ja viac prikláňam k alternatíve hromadných žalôb a nátlaku súdnou cestou, ako cez neschopné a zbytočné úrady.
A na záver malá perlička – slovenská vláda víťazoslávne oznámila podporu zriadenia Internetu pre mladých ľudí vo výške 234,-Sk/mesiac v počte 5.000 ks pre každý samosprávny kraj. A tak miesto toho aby radikálne, riadne a rýchlo zasiahla vo svojej kompetencii voči zvláštnemu spôsobu podnikania ST, ešte bude tejto spoločnosti pchať do pažeráka ďalšie peniaze daňových poplatníkov. Lebo povedzme si úprimne, neexistuje širokoplošná alternatíva pripojenia k Internetu než ST DSL.
1. Domnievam sa, že by mohlo ísť zo strany ST o porušenie zákona o reklame, o tzv. „klamlivú“ reklamu. Niet totiž na Slovensku človeka, ktorý by za túto cenu skutočne službu ST DSL získal. K tejto cene treba totižto pripočítať v prvom rade DPH 19% a ďalej cenu za mesačný paušál niektorej hlasovej služby, bez ktorej ST službu DSL zákazníkovi nezriadi. Už tým, že vo svojich cenníkoch ST zverejňuje ceny bez DPH, dochádza pravdepodobne k porušeniu zákona, keďže v zmysle zákona o cenách „ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny ja aj daň z pridanej hodnoty ... “. Keďže so mnou sa nikto nedohodol a ani nepoznám osobitný predpis, ktorým by bolo ustanovené inak, domnievam sa, že cena za službu ST DSL by mala byť minimálne zverejňovaná s DPH. (To sa nakoniec týka aj ostatných podnikateľov a firiem, ktorí s obľubou zverejňujú vo svojich reklamách ceny bez DPH).
2. Ďalším porušením zákona by mohlo byť zo strany ST porušenie zákona o cenách, keďže podľa zákona „každý tovar musí byť pri predaji označený cenou platnou v čase ponuky, ... “. Keďže v cenníkoch ST je služba DSL uvádzaná za cenu 399,- Sk, domnievam sa, že za túto cenu mi ju musí podľa zákona ST zriadiť. Avšak po praktických pokusoch je zrejmé, že za túto cenu mi ST službu DSL ani zďaleka nezriadi, a teda podľa všetkého porušuje zákon o cenách. Aby som však neuvádzal ako príklad neschopného orgánu len slovenský telekomunikačný úrad, musím uviesť, že v zmysle predchádzajúceho som sa obrátil na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá je zo zákona kontrolným orgánom vo vzťahoch spotrebiteľ – predávajúci, najmä čo sa týka zmluvných vzťahov. Aké však bolo moje prekvapenie, keď úplne jasný podnet, ktorý smeroval k porušeniu cenového zákona Telecomom, SOI postúpila ďalej Telekomunikačnému úradu. Predpokladám, že tento mi odpovie, že takýto podnet mu neprísluší riešiť, a tak sa roztočí kolotoč posúvania si horúceho zemiaku úradníkmi.
3. A nakoniec, domnievam sa že by mohlo ísť zo strany ST o porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže, keď ST vďaka svojmu monopolnému postaveniu núti svojich obchodných partnerov ale i zákazníkov, aby si so službou DSL zakúpili aj nejakú hlasovú službu od ST. Pritom táto hlasová služba so službou DSL vôbec nesúvisí a nemá žiadny vzájomný vzťah, okrem snahy ST bezdôvodne sa obohatiť na úkor konečného spotrebiteľa tým, že mu vnúti službu, o ktorú vôbec nemá záujem, a ktorú musí mesačne zbytočne platiť. V tomto zmysle som podal podnet na Antimonopolný úrad SR (tretí do party, ktorý by mal situáciu s ST riešiť), som sám zvedavý, ako tento podnet dopadne.
Čo s tým? Nuž naozaj sa nespoliehať na neschopný a nekonajúci štátny aparát (v tejto súvislosti by bolo možno dobré začať petíciu za zrušenie nefunkčných úradov, ktoré spotrebovávajú nemalé prostriedky z nášho štátneho rozpočtu úplne zbytočne), alebo vyburcovať ich k aktivite mohutnou vlnou podaní voči ST. Samozrejme existuje aj ďalšia možnosť, a to je obrátiť sa so žalobou na súd. Viem si živo predstaviť zorganizovanie a podanie hromadnej žaloby na ST, ktorou by sa zákazníci domáhali odškodnenia za klamanie spotrebiteľa, keďže za cenu, ktorú ST uvádza vo svojich cenníkoch nie je možné službu DSL zriadiť. Muselo by však ísť naozaj o hromadnú akciu, ktorú by takýto moloch pocítil. Páni právnici, chytíte sa toho niektorý? Mohol by to byť pre Vás zaujímavý biznis. V susednej Českej republike sa zrejme i v tomto smere blýska na lepšie časy – uvediem len dva príklady: istý pán vyhral súdny spor s ČSOB za neoprávnené účtovanie poplatkov (mimo iné išlo o poplatok za zrušenie účtu). Na základe toho momentálne zbiera Združenie spotrebiteľov ČR podnety a prihlášky ľudí na hromadnú žalobu a podľa správ servera „Svět spotřebitelů“, v súčasnosti je už vydaný platobný rozkaz v ďalších dvoch vzorových žalobách voči ČSOB za neoprávnené účtovanie poplatkov. To je príklad toho, že aj proti „silným“ sa dá brániť. Druhý príklad sa týka českého T_mobile, ktorý podľa rozhodnutia súdu musí zaplatiť pokutu 10.000,- Sk za mätenie zákazníkov, keď uvádzal v istej predajni ceny služieb bez DPH a zákazník si ich musel dopočítavať.
Aj keď to priamo s témou Slovak Telecom nesúvisí, ukazuje to možnosti, ako sa brániť. Preto sa i ja viac prikláňam k alternatíve hromadných žalôb a nátlaku súdnou cestou, ako cez neschopné a zbytočné úrady.
A na záver malá perlička – slovenská vláda víťazoslávne oznámila podporu zriadenia Internetu pre mladých ľudí vo výške 234,-Sk/mesiac v počte 5.000 ks pre každý samosprávny kraj. A tak miesto toho aby radikálne, riadne a rýchlo zasiahla vo svojej kompetencii voči zvláštnemu spôsobu podnikania ST, ešte bude tejto spoločnosti pchať do pažeráka ďalšie peniaze daňových poplatníkov. Lebo povedzme si úprimne, neexistuje širokoplošná alternatíva pripojenia k Internetu než ST DSL.
17.02.2006