Zoči - voči realite
Neustále sa pýtam samej seba, kde je to naše krásne Slovensko. Kde sú naši poľnohospodári, pastieri, naši dedovia, ktorý využívali s láskou všetko to, čo nám naša krajina ponúkla....Kde to všetko je? Čo sme to dovolili, na čo sme to pristali....Kto, alebo čo má nad nami tú moc, že strácame pomaly, ale isto SEBA?
Idem po novomestskom námestí a nevidím Človeka! Nevidím človeka, ktorý by sa usmieval, z ktorého by sálala spokojnosť nad životom, ktorý žije.
Včera som tam stretla priateľa, mladého človeka, ktorý sa vrátil zo zahraničia, kam odišiel za prácou. Vrátil sa, lebo sa rozhodol žiť v krajine, v ktorej sa narodil, kde sú jeho korene. Zamestnal sa v jednom z najprosperujúcejších podnikov nášho mesta známeho pod názvom Emerson. Nikto by mu v práci nemohol nič vytknúť, lebo sa nechal dokonale zotročiť, pracoval soboty, nedele s vidinou postupu....A po roku...Nepredlžili mu zmluvu! A tak chlapec musí začínať odznovu. Musí si hľadať novú prácu a to okamžite, pretože s vidinou krajšieho sna si vybavil pôžičky a na žiadnu podporu, alebo príspevok od štátu nemá nárok. To by musel byť zamestnaný najmenej dva roky nepretržite!
A tak začne od znova .Bude musieť prejsť nespočetným množstvom konkurzov a ak sa mu zadarí, zamestná sa za cca 8000 korún mesačne s trojzmennou prevádzkou, bude sa lopotiť a drieť, splácať pôžičku, ktorú si mimochodom zobral len na základné prežitie a popri tomto všetkom sa triasť, aby ho po nejakej dobe zase neprepustili....
Ale to nie je všetko...Znovu bude musieť zápasiť s mazáckymi praktikami tých, ktorý sú takzvane "služobne starší" v novom zamestnaní! A prečo? Lebo títo ľudia sú tak zotročení, že si navzájom závidia každú korunku získanú na postupe. Šplhúni sami a dobrovoľne zvyšujú normy, nemusí sa o to starať ani zahraničný Pán. Som zvedavá, dokedy im to vydrží, dokedy ľudia vydržia žiť z toho minima a nebudú žiadať pre seba viac! Potom náš skvelý investor odíde ďalej na východ! a ostane nám tu len hladová dolina, pretože naše vlastné gazdovanie je už teraz v troskách.
A aby som nezabudla....Priateľ, ktorého som stretla sa znovu vracia do zahraničia, pretože tu nenašiel už nič z toho, čo ho sem tak silne pritiahlo...
Pripomína mi to časy spred 100 rokov, kedy naši ľudia odchádzali za prácou do zahraničia. A Slovensko? Slovensko pomaly, ale isto starne a vymiera....
Včera som tam stretla priateľa, mladého človeka, ktorý sa vrátil zo zahraničia, kam odišiel za prácou. Vrátil sa, lebo sa rozhodol žiť v krajine, v ktorej sa narodil, kde sú jeho korene. Zamestnal sa v jednom z najprosperujúcejších podnikov nášho mesta známeho pod názvom Emerson. Nikto by mu v práci nemohol nič vytknúť, lebo sa nechal dokonale zotročiť, pracoval soboty, nedele s vidinou postupu....A po roku...Nepredlžili mu zmluvu! A tak chlapec musí začínať odznovu. Musí si hľadať novú prácu a to okamžite, pretože s vidinou krajšieho sna si vybavil pôžičky a na žiadnu podporu, alebo príspevok od štátu nemá nárok. To by musel byť zamestnaný najmenej dva roky nepretržite!
A tak začne od znova .Bude musieť prejsť nespočetným množstvom konkurzov a ak sa mu zadarí, zamestná sa za cca 8000 korún mesačne s trojzmennou prevádzkou, bude sa lopotiť a drieť, splácať pôžičku, ktorú si mimochodom zobral len na základné prežitie a popri tomto všetkom sa triasť, aby ho po nejakej dobe zase neprepustili....
Ale to nie je všetko...Znovu bude musieť zápasiť s mazáckymi praktikami tých, ktorý sú takzvane "služobne starší" v novom zamestnaní! A prečo? Lebo títo ľudia sú tak zotročení, že si navzájom závidia každú korunku získanú na postupe. Šplhúni sami a dobrovoľne zvyšujú normy, nemusí sa o to starať ani zahraničný Pán. Som zvedavá, dokedy im to vydrží, dokedy ľudia vydržia žiť z toho minima a nebudú žiadať pre seba viac! Potom náš skvelý investor odíde ďalej na východ! a ostane nám tu len hladová dolina, pretože naše vlastné gazdovanie je už teraz v troskách.
A aby som nezabudla....Priateľ, ktorého som stretla sa znovu vracia do zahraničia, pretože tu nenašiel už nič z toho, čo ho sem tak silne pritiahlo...
Pripomína mi to časy spred 100 rokov, kedy naši ľudia odchádzali za prácou do zahraničia. A Slovensko? Slovensko pomaly, ale isto starne a vymiera....
16.03.2006