Budhizmus diamantovej cesty (report z prednášky - 14.3.2006 Trenčín)
Prednáška sa uskutočnila na prvom poschodí v budove kina Hviezda. Samotných poslucháčov sa prednášky mohlo zúčastniť tak približne 50. Prednášajúci, Roman Lauš, momentálne žijúci v Brne, vypadal ako ktorýkoľvek bežný mladý človek,takže žiadny mních, oblečený do typického budhistického rúcha sa nekonal. Na začiatok chcem spomenúť, že čo sa samotnej témy budhizmu týka, v tejto oblasti mám už nejaké teoretické poznatky, takže k obsahu prednášky som nepristupoval k ako niečomu úplne novému, ale ako k niečomu čo malo rozšíriť moje doterajšie vedomosti z danej témy a prípadne odpovedať na doteraz neujasnené otazky.
Samotný výklad sa nezačal, ako by sa dalo predpokladať, históriou a vznikom budhizmu a v následnom výklade mu bolo venované len minimum pozornosti, ale prednášajúci hned pristúpil k samotnej podstate tejto, ako sám spomenul, filozofii.
Snažil sa nám ju sprostredkovať cez zjednodušené príklady zo života a ako neskoršie vyplinulo, nechcel zachádzať do zložitejšieho resp.hlbšieho výkladu ,ako napríklad, keď sa pri výklade dostal k porovnaniu budhizmu a kvantovej fyziky a následne túto tému opustil z odôvodnením, že je to príliš filozofické a vrátil sa naspať k svojim obľúbeným príkladom zo života.
Myslím si, že práve tu sa však nachádzal kameň úrazu, pretože takýto spôsob v konečnom dôsledku len paradoxne namiesto zjednodušenia a priblíženia, komplikoval a znejasňoval celú podstatu samotného budhizmu. Príklady použité v prednáške mi niekedy pripadali až príliž infantilné a s postupujúcim časom som sa začal cítiť ako na výklade učitela na základnej škole a nie na prednáške zaoberajúcej sa jednou z impozantných svetových filozofií. Ale čo to som z toho pochopil (teda skor vačšina vecí, ktoré boli spomenuté som poznal už pred tým až na jednu vínimku a to konkrétne ujasnenie samotného pojmu Diamantovej cesty).
A tu je teda charakteristika naboženstva/filozofie (aj keď prednášajúci sám nazval budhizmus ako filozofiu, vo výklade niekedy vo vzťahu k budhizmu používal výraz náboženstvo) zvanej budhizmus.
Bolo nám vysvetlené, že budhizmus je náboženstvo prežitku resp. rozdiel medzi náboženstvom prežitku a viery. Náboženstvo prežitku znamená aktívne prežívanie náboženstva teraz a tu a to v prípade budhizmu prostredníctvom budhistickej meditácie ,na rozdiel od náboženstva viery (napr. kresťanstvo), kedy je cieľ celého náboženstva “zažitý” až po dosiahnutí smrti (toto nám bolo vysvetlované na príklade čokolády zo supermarketu, kedy v prvom prípade môžeme čokoládu aj ochutnať a v druhom je nám možné spoznať náboženstvo iba skrz pohlad na obal). Podstata nášho utrpenia vlastne spočíva v zmyslovej žiadostivosti a v neprestajnom uspokojovaní nášho Ega, či už je to na materiálnej alebo emocionálnej úrovni. Podľa budhizmu by sme si mali uvedomiť, že všetky udalosti a veci v našom živote sú pominuteľné a že život oko taký je dynamický proces. Meditácia nám má vlastne odkriť celý skrytý potenciál našej mysle, aby sme cez osvietenú myseľ mohli vnímať a vidieť život taký ako skutočne je a prosredníctvom meditačnej praxe sa oslobodiť z kruhu večného zomierania a zrodenia.
Buddha odovzdal učenia pre tri odlišné typy ľudí. Tí, čo sa chceli vyhnúť utrpeniu prijali inštrukcie o príčine a následku nazývané malá cesta (skt. théraváda). Tým, ktorí chceli robiť viac pre ostatných odovzdal učenia o múdrosti a súcite nazývané veľká cesta (skt. mahájána). Žiakov, ktorí mali silnú dôveru v buddhovskú prirodzenosť seba aj ostatných, učil diamantovú cestu (skt. vadžrajána). Vtedy sa Buddha manifestoval vo formách z energie a svetla alebo priamo odovzdával svoj osvietený pohľad ako prúd bdelosti. Na tejto najvyššej úrovni je cieľom úplný rozvoj mysle, spontánne neúsilie Veľkej pečate (skt. mahámudra).
Prednáška trvala približne dva a pol hodiny, keď sme boli limitovaný časom na ktorý bol poskytnutý daný priestor a bolo zakončená krátkou meditáciou. Vo výklade sme sa nedotkli alebo ak tak úplne minimálne, zaujímaveho a dovolím si tvrdiť, aj trochu kontroverzného pojmu Karma.
Snažil sa nám ju sprostredkovať cez zjednodušené príklady zo života a ako neskoršie vyplinulo, nechcel zachádzať do zložitejšieho resp.hlbšieho výkladu ,ako napríklad, keď sa pri výklade dostal k porovnaniu budhizmu a kvantovej fyziky a následne túto tému opustil z odôvodnením, že je to príliš filozofické a vrátil sa naspať k svojim obľúbeným príkladom zo života.
Myslím si, že práve tu sa však nachádzal kameň úrazu, pretože takýto spôsob v konečnom dôsledku len paradoxne namiesto zjednodušenia a priblíženia, komplikoval a znejasňoval celú podstatu samotného budhizmu. Príklady použité v prednáške mi niekedy pripadali až príliž infantilné a s postupujúcim časom som sa začal cítiť ako na výklade učitela na základnej škole a nie na prednáške zaoberajúcej sa jednou z impozantných svetových filozofií. Ale čo to som z toho pochopil (teda skor vačšina vecí, ktoré boli spomenuté som poznal už pred tým až na jednu vínimku a to konkrétne ujasnenie samotného pojmu Diamantovej cesty).
A tu je teda charakteristika naboženstva/filozofie (aj keď prednášajúci sám nazval budhizmus ako filozofiu, vo výklade niekedy vo vzťahu k budhizmu používal výraz náboženstvo) zvanej budhizmus.
Bolo nám vysvetlené, že budhizmus je náboženstvo prežitku resp. rozdiel medzi náboženstvom prežitku a viery. Náboženstvo prežitku znamená aktívne prežívanie náboženstva teraz a tu a to v prípade budhizmu prostredníctvom budhistickej meditácie ,na rozdiel od náboženstva viery (napr. kresťanstvo), kedy je cieľ celého náboženstva “zažitý” až po dosiahnutí smrti (toto nám bolo vysvetlované na príklade čokolády zo supermarketu, kedy v prvom prípade môžeme čokoládu aj ochutnať a v druhom je nám možné spoznať náboženstvo iba skrz pohlad na obal). Podstata nášho utrpenia vlastne spočíva v zmyslovej žiadostivosti a v neprestajnom uspokojovaní nášho Ega, či už je to na materiálnej alebo emocionálnej úrovni. Podľa budhizmu by sme si mali uvedomiť, že všetky udalosti a veci v našom živote sú pominuteľné a že život oko taký je dynamický proces. Meditácia nám má vlastne odkriť celý skrytý potenciál našej mysle, aby sme cez osvietenú myseľ mohli vnímať a vidieť život taký ako skutočne je a prosredníctvom meditačnej praxe sa oslobodiť z kruhu večného zomierania a zrodenia.
Buddha odovzdal učenia pre tri odlišné typy ľudí. Tí, čo sa chceli vyhnúť utrpeniu prijali inštrukcie o príčine a následku nazývané malá cesta (skt. théraváda). Tým, ktorí chceli robiť viac pre ostatných odovzdal učenia o múdrosti a súcite nazývané veľká cesta (skt. mahájána). Žiakov, ktorí mali silnú dôveru v buddhovskú prirodzenosť seba aj ostatných, učil diamantovú cestu (skt. vadžrajána). Vtedy sa Buddha manifestoval vo formách z energie a svetla alebo priamo odovzdával svoj osvietený pohľad ako prúd bdelosti. Na tejto najvyššej úrovni je cieľom úplný rozvoj mysle, spontánne neúsilie Veľkej pečate (skt. mahámudra).
Prednáška trvala približne dva a pol hodiny, keď sme boli limitovaný časom na ktorý bol poskytnutý daný priestor a bolo zakončená krátkou meditáciou. Vo výklade sme sa nedotkli alebo ak tak úplne minimálne, zaujímaveho a dovolím si tvrdiť, aj trochu kontroverzného pojmu Karma.
Tento článok nemal v úmysle vysvetlovať (aj keď sa tomu samozrejme nevihol) zmyseľ a podstatu budhizmu ale snažil sa len o poskytnutie subjektívneho pohľadu človeka a jeho následných dojmov z tejto prednášky. A na záver by som si dovolil zakončiť článok myšlienkou, ktorá sa vo mne následne zrodila.
Ak prestaneme klásť otázky a pristupovať kriticky k téme ktorá je nášmu chápaniu sveta sebeviac najmilšia, ak slepo uveríme každému slovu najakého náboženstva, filozofie alebo politického smeru, môže to znamenať aj koniec našej vnútornej evolúcie.
Linky: www.budhizmus.sk
28.03.2006