Creamfields – 11. júla 2008
Redakcia našich novín dostala pozvanie na Festival Creamfields Central Europe. Po štyroch rokoch sa toto podujatie vrátilo do Českej republiky. Konalo sa na juhu Moravy, len zopár km od Slovenska, Maďarska a Rakúska. V prvom článku vám predstavíme prvý, alebo skôr nultý deň festivalu.
Krátko pred siedmou hodinou sme dorazili do Břeclavy. Po meste boli navigačné tabule nasmerujúce návštevníkov k Aeroklubu Břeclav, kde sa akcia konala. Do areálu sme dorazili 19:00. Boli sme medzi asi 50-tkou prvých návštevníkov. Ešte len sa ohraničovalo parkovisko a kemp. Potešilo nás stráženie automobilov. Táto služba bola spoplatnená, ale bezpečnosť vecí je na nezaplatenie. Kúsok od parkoviska sa nachádzal Kiss Stage, z ktorého sa už šírila hudba od DJ Ibe.
Tu, v Kiss Stage, sa odohrávali piatkové koncerty. Bola to jediná sprístupnená časť Creamfield-u (severovýchod areálu). Okolie tohto stage-u bolo ohradené zábranami od zvyšku festivalového priestoru. Tam sa ešte len stavali pódia a stany. Sklamaním bolo, že jediné koryto na vodu bolo za zábranami v spomínanej vystavávanej časti. Zdroj vody sa nám teda pre tento deň obmedzil na vodu, ktorú sme mali vo fľašiach v aute.
Asi o ôsmej hodine začal koncert prvej kapely. Išlo o SWORDFISHTROMBONES. Na pódiu sa rozozvučal spev, harmonika, melodika, akordeon, gitary, basa, bubny, perkusie, trubka a horna. To čo chalani zahrali najlepšie vystihuje veta: „Šlapou, kde mají, pohrávají si, napínají, skotačí a překvapují mnoha ukrytými vrstvami, které vás nemohou unudit ani po několikerém poslechu – běžný to jev mainstreamového popového proudu.“
Okolo štvrť na desať sa k slovu dostala kapela woodooyoudo?. Rozozvučal sa priamočiary gitarový rok na veľmi solídnej úrovni. Svojou atmosférou nás koncert zaviedol do 80-tych až 90-tych rokov minulého storočia, kedy britské a americké kapely produkovali práve takúto hudbu. Išlo tak ako u predošlej kapely o anglicky znejúce piesne. Bolo to prvý krát, keď nám začal na Creamfield-e chýbať iný než anglický jazyk.
Keďže sa priblížila jedenásta hodina, kedy mali vystúpiť Tatabojs, kapelka Gangalabasta bola presunutá až za koncert tejto skupiny. Neuveriteľný umelecký zážitok, ktorý nám „spôsobil“ Bublajs, Mardoša, Vládík, a Jura sa slovami ani popísať nedá. Podľa očakávania bol Tatabojs vrcholom piatkového večera na Creamfields Central Europe.
Koncert Gang-ala-basta si vychutnávalo asi 50 ľudí. Po „Taťákoch“ sa totiž udial hromadný odchod väčšiny návštevníkov. V každom prípade nikto z nás, čo sme zostali neľutoval. Speváčka tejto formácie mala skutočne nádherný hlas a jej roztomilý výzor priťahoval pozornosť nielen mužskej časti tancujúcich. Jednu pieseň mala Gang-ala-basta v češtine a tak sa spolu s Tatabojs zaradila medzi jediné dve kapely, ktoré sme počuli na tomto festivale s neanglickým repertoárom. Bola to zároveň posledná kapela, ktorú sme piatok zhliadli, lebo naše telesné schránky začali okolo jednej hodiny nahadzovať nezvrátiteľný šetriaci režim.
Tu, v Kiss Stage, sa odohrávali piatkové koncerty. Bola to jediná sprístupnená časť Creamfield-u (severovýchod areálu). Okolie tohto stage-u bolo ohradené zábranami od zvyšku festivalového priestoru. Tam sa ešte len stavali pódia a stany. Sklamaním bolo, že jediné koryto na vodu bolo za zábranami v spomínanej vystavávanej časti. Zdroj vody sa nám teda pre tento deň obmedzil na vodu, ktorú sme mali vo fľašiach v aute.
Asi o ôsmej hodine začal koncert prvej kapely. Išlo o SWORDFISHTROMBONES. Na pódiu sa rozozvučal spev, harmonika, melodika, akordeon, gitary, basa, bubny, perkusie, trubka a horna. To čo chalani zahrali najlepšie vystihuje veta: „Šlapou, kde mají, pohrávají si, napínají, skotačí a překvapují mnoha ukrytými vrstvami, které vás nemohou unudit ani po několikerém poslechu – běžný to jev mainstreamového popového proudu.“
Okolo štvrť na desať sa k slovu dostala kapela woodooyoudo?. Rozozvučal sa priamočiary gitarový rok na veľmi solídnej úrovni. Svojou atmosférou nás koncert zaviedol do 80-tych až 90-tych rokov minulého storočia, kedy britské a americké kapely produkovali práve takúto hudbu. Išlo tak ako u predošlej kapely o anglicky znejúce piesne. Bolo to prvý krát, keď nám začal na Creamfield-e chýbať iný než anglický jazyk.
Keďže sa priblížila jedenásta hodina, kedy mali vystúpiť Tatabojs, kapelka Gangalabasta bola presunutá až za koncert tejto skupiny. Neuveriteľný umelecký zážitok, ktorý nám „spôsobil“ Bublajs, Mardoša, Vládík, a Jura sa slovami ani popísať nedá. Podľa očakávania bol Tatabojs vrcholom piatkového večera na Creamfields Central Europe.
Koncert Gang-ala-basta si vychutnávalo asi 50 ľudí. Po „Taťákoch“ sa totiž udial hromadný odchod väčšiny návštevníkov. V každom prípade nikto z nás, čo sme zostali neľutoval. Speváčka tejto formácie mala skutočne nádherný hlas a jej roztomilý výzor priťahoval pozornosť nielen mužskej časti tancujúcich. Jednu pieseň mala Gang-ala-basta v češtine a tak sa spolu s Tatabojs zaradila medzi jediné dve kapely, ktoré sme počuli na tomto festivale s neanglickým repertoárom. Bola to zároveň posledná kapela, ktorú sme piatok zhliadli, lebo naše telesné schránky začali okolo jednej hodiny nahadzovať nezvrátiteľný šetriaci režim.
15.07.2008
Fotogaléria
Letisko Břeclav
Creamfields - 11.7.2008
SWORDFISHTROMBONES
voodooyoudo?
Tata bojs
Gang-ala-basta
