Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2008 > > Creamfields – 12.7.2008

Creamfields – 12.7.2008

Creamfields – 12.7.2008

Zobudili sme sa do nádherného slnečného rána. Deň ako stvorený pre festival pod holým nebom. Slnko začínalo riadne páliť a voda sa ukázala ako najpálčivejšia potreba. Festivalový areál ešte nebol vo svojej finálnej podobe, ale rozhodli sme sa predsa len dostať k umývadlu. Pri vchode nás šokovali páni zo „Security“, ktorí nám neváhali znehodnotiť lístok, no náramky nemali k dispozícii.


Väčším šokom však bolo nepripojenie válovčeka s ôsmimi kohútikmi. Toto mal byť jediný zdroj tečúcej vody pre desiatkytisíc návštevníkov a ani ten nie je pripojený na zdroj?! Rýchlo sme teda zareagovali a dostali sme sa do zákulisia festivalu. Bola to administratívna časť areálu Aeroklubu Břeclav, kde sa nachádzalo jedno umývadlo a jedna sprcha. V kancelárii s označením „Produkce“ sme si vypýtali náramky. Ukázalo sa, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá, ale podarilo sa. Dostali sme síce bežné náramky (nie pre Press), ale aspoň nám nezostali ukryté útrapy bežného návštevníka.
Po zanalyzovaní situácie s H2O sme sa rýchlo odobrali do najbližšieho supermarketu a zakúpili kartón stolových vôd. Bola to jediná možnosť ako si na Creamfields Central Europe 2008 umyť ruky, tvár, či schladiť hlavu vyhriatu od letného slnka. Organizátori by sa mali pozrieť ako také letné festivaly vyzerajú na Slovensku! Ani také malé podujatia ako KoN Open Air alebo Žákovic open nie sú bez zdroja tečúcej vody.
Kladnou stránkou Creamfields-u bol začiatok, ktorý bol takmer presne o 14:00. Častokrát mávajú festivaly aj niekoľkohodinové meškanie, no tu to bolo temer „na chlp“. Samozrejme okolo tretej (prvé fotografie v galérii) ešte nebolo pred pódiami veľa návštevníkov, no hudba už dávala vedieť, že „je to tu!“.
Rozbehol sa Global stage. Tanečné tóny produkoval Louis Elio. Pri tomto hlavnom pódiu zatiaľ netancoval nikto a nás zaujal skôr Adidas original Live stage. Tu prebiehali živé koncerty kapiel. Prvou z nich bola Lakeside X – napriek tomu, že išlo o českú kapelu, všetky texty boli v angličtine. Nakoniec sa to ukázalo ako jediný spievaný jazyk tohto podujatia.
Po koncerte sme sa pobrali do Intel stanu. Tam sa rozbiehala techno-zábava. Prítomných nenechával kľudných Coyote z Maďarska. Tento stage mal už od začiatku svojich skalných fanúšikov. Počas celého festivalu sa nestalo, že by zíval prázdnotou. Keď Coyot-a vystriedal Hyde (CZ) odchádzali sme sa pozrieť do ďalších častí Creamfields.
Nepríjemný pocit z areálu dodávali bezpečnostné jednotky (security), ktoré sa mnohokrát bezhlavo preháňali na štvorkolkách alebo skútrikoch medzi návštevníkmi. Po ceste k ďalšiemu „stánku s hudbou“ prišlo uvedomenie: „Veď tu na nás všade útočí reklama!“
Už pri vstupe do areálu zaujali veľké nafukovacie flaše Pepsi. Tento vychladený nápoj vám dali do rúk pri každom vstupe cez vchod do areálu. Snažili sa návštevníkom natlačiť neuveritelné množstvo printového materiálu (najnepochopiteľnejší leták bola určite pozvánka na westernzábavu – ťažko predpokladať, že niekto z návštevníkov Creamfields tam o týždeň išiel). V areáli nechýbala reklama na automobily (Seat Ibiza mal dokonca svoj New Ibiza Chillout stan). Skoro až do úst v pravidelných intervaloch strkali celkom pohľadné dievčatá Mentos. Svoj stánok tu mala strana zelených. "Prodej cigaret" sa dial rovno zo štvorkoliek. Len vymenovaním všetkých propagovaných výrobkov by sa zaplnila polovica článku, takže dosť!
Prichádzame do Blue Zone. Sympaticky vyzerajúci odfarbený Aziat „vypúšťal“ neuveriteľne pohodovú tanečnú hudbu. Tento stage sa stal jedným z našich najobľúbenejších.  Pozreli a vypočuli sme si tu dve DJky Kristee a Sarah (obe CZ). Vrcholom bolo zhliadnutie belgického dídžeja menom Swordz (tiež ázijského pôvodu). Najviac to vrelo, keď sa pustili do spoločnej produkcie s angličanom menom Tuco.
Na Blue Zone naväzoval Fun zone. Najlepším programom tohto stánku bolo určite vystúpenie brake dance. 2 krát predstavili svoju show majstri českej republiky. Záujemcov z radov návštevníkov potom títo chalani učili jednotlivé akrobatické kúsky. Od 14:00 do 20:00 tu návštevníci mohli nakresliť návrh topánky Adidas. O ôsmej bolo vyhodnotenie a výherca dostal obuv tejto značky. Kúsok od Fun zone bola Painball arena.
Najmenej zaujímavý stan bol Red Zone. Išlo o zafajčený veľký stan, do ktorého púšťali len dospelých návštevníkov. Táto časť mala dokonca vlastné náramky pre vstup. Boli sme tu len raz, lebo dym nabral takú koncentráciu, že pre nás nefajčiarov zostal takýto stage nepoužiteľný.
Na Adidas original Live stage začal druhý koncert. Trojčlenná bardejovská kapela The Bridgeheads napriek únave po koncerte v Drážďanoch predviedla unikátny hudobný Zážitok. Zvuk hudby skupiny The Bridgeheads je bohatou zmesou gitarových podkladov s kombináciou spletitých prepojených rytmov bicích nástrojov pretkávaných intenzívne prenikajúcimi vokálmi. Vystúpenie patrilo k najlepšiemu, čo sa dalo na Creamfields 2008 zhliadnuť.
Po dvoch hodinách putovania cez Creamfields Central Europe 2008 sa dostavila potreba obliať sa vodou. Slnko pražilo skutočne letne, tak sme zamierili von z areálu na parkovisko, kde sme mali v aute svoje zásoby. Len náhodou sme započuli, ako Security oznamuje niekomu pred nami, že výstup z areálu nebude možný po 17:00. „Produkce“ zakázala pohyb návštevníkov (či už na parkovisko, do stanov, ...) na 7 hodín! Od 17:00 do 0:00 bolo právo voľného pohybu návštevníkov ignorované. Nedalo sa ísť pre vodu, pre lieky, pre peniaze, ... Označili sme to za ďalšie sklamanie z festivalu.
Po piatej sme teda prešli vstupom s vedomím, že tak skoro sa odtiaľto nedostaneme. Opätovne nás hostesky prepadli s vychladenou Pepsi a snažili sa nám napchať letáky, ktorých sme si mohli po ploche letiska pozbierať na kilá. Pomerne málo sme sa venovali Mentos Kiss Stage-u a Studio54 VIP stage. Väčšinou nás zaujali koncerty na Adidas original Live stage (napr. Bridgeheads (Sk), ktorí prišli rovno z koncertu v Drážďanoch) alebo hudba z Blue Zone.
20:30 sa však schyľovalo ku katastrofe. Zo západu sa začala rútiť silná búrka. Približujúce hrôzostrašné mraky (pohľad ako na UFO vo filme Deň nezávislosti) predbehol silný vietor. S otvorenými ústami sme sledovali ako organizátori vôbec nerátali s takýmito poveternostnými podmienkami. Nafukovacie volejbalové ihrisko Ice tea po deviatej zdvihol vietor a aj s niekoľkými ľuďmi preletelo západnou časťou festivalu. Na zemi ho udržali až po vyfúknutí. Stánky, pódiá, ... jednoducho nič nebolo ukotvené pre prípad vetra. Keď zvalilo aj desiatky ba stovky metrov zábran, všetci to pokladali za jednoznačné znamenie pre útek do aut a stanov.
Po hodine utíchol dážď a z Creamfields Central Europe 2008 zostala asi polovica. Nerušená zostala červená zóna (Red Zone), ale fajčiarske prostredie nás nelákalo. Kiss Stage bol v prevádzke, takže prilákal divákov a tancujúcich. Blue Zone stan spadol, podobne dopadla Painball arena i Fun zone (viď fotogaléria „pohroma a ráno“). Nefunkčné po 21:00 zostali Global stage a Adidas original Live stage. Nepoužiteľné zostali mnohé stánky, trampolína, hojdacie plachty, ... Intel sa po 22:00 stal hlavným pódiom festivalu. Tu hrala hudba a tancovali ľudia až do samého záveru (8:30). 
- redakcia -
21.07.2008

Súvisiace články


index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet