Džunichiro Koizumi a jeho zahraničná politika - Pitbull sa prebúdza

Pohoršenie vyvolávajú návštevy pamätníka japonských vojakov (Jasukuni), ktorí padli počas militantnej éry Japonska, medzi nimi sú i 14 popravení vojnoví zločinci . Studenú vojnu s Čínou (ale i ostatnými krajinami) sa podarilo odštartovať revíziou učebníc dejepisu, ktorá zásadne zľahčila masaker v Čínskom Nandžingu ale i utrpenie množstva zajatcov, ktorí boli týraní, vraždení alebo boli na nich prevádzané rôzne pokusy (pozri článok „Japonské peklo“, o japonskej bojovej jednotke 731, uverejnený na www.pramen.info v roku 2005). Klincom do rakvy vzájomných vzťahov bolo vyhlásenie vysokého japonského predstaviteľa, že Japonsko pomohlo juhovýchodnej Ázii oslobodiť sa z koloniálnej nadvlády. Tým boli naštrbené i vzťahy s Južnou Kóreou, vzťahy s touto krajinou boli ďalej rozbité vyhlásením japonskej diplomacie, že americké spravodajské služby nedôverujú kórejským. Akoby to nestačilo prišlo i na Rusko, ktoré premiér Koizumi podráždil svojim výletom na vojnovej lodi okolo kurilských ostrovov. Pozorovatelia tvrdia, že sa takto premiér snaží odvrátiť pozornosť najmä staršej generácie, ktorá veľmi ťažko znáša fakt, že sa ich mladší brat (Južná Kórea) neodvratne doťahuje na ekonomickú úroveň Japonska a spolu s Čínou vytláča japonské výrobky z Ázijských i svetových trhov. Na zhoršenie vzájomných vzťahov so svojimi susedmi natočili Japonci i film „Merdeka“. V tomto filme ide o skupinu 2000 japonských vojakov, ktorí sa rozhodnú zostať v Indonézií a „pomôcť“ miestnym obyvateľom poraziť „zlých“ Holanďanov a Britov, ktorí okupujú ich krajinu. Spolu s kontroverznými učebnicami dejepisu sa tento film snaží prekrúcať minulosť a zľahčovať utrpenie miliónom obyvateľov Ázie. Japonci čoraz výraznejšie interpretujú svoju koloniálnu éru a svoju agresivitu ako akt filantropie, keď oslobodili od západného kolonializmu niekoľko Ázijských krajín, čo je samozrejme nezmysel (veľmi nebezpečný nezmysel).
Spolu s týmito tendenciami Japonsko obnovuje i svoju vojenskú silu a aktivitu, čo je dôvodom pre obavy. Obavy však nevyjadrujú USA, práve naopak tlačia na Japonsko aby zvyšovalo svoju vojenskú silu (Japonsko je už tak krajinou s jedným z najvyšších armádnych rozpočtov, ktorý je vyšší ako rozpočet Francúzska a veľmi blízko k rozpočtu Veľkej Británie ). Zámerom USA je totiž vytvoriť z Japonska silného lokálneho policajta, čo by umožnilo znížiť vojenskú prítomnosť USA v tomto regióne. Japonsko by malo byť akousi predĺženou rukou USA. Vynára sa tu však otázka, kto bude kontrolovať Japonsko? Súčasné kroky japonského premiéra, nárast nacionalistických nálad a výrazné zhoršenie vzťahov medzi Japonskom a takmer všetkými krajinami v regióne nevytvárajú predpoklad pre stabilizáciu a zabezpečenie mieru vo východnej Ázii pod krídlami vojensky silného Japonska. Navyše ťažko nájsť rozumný dôvod pre rastúcu vojenskú silu Japonska. Severná Kórea je istou hrozbou, avšak jej početná armáda s množstvom technologicky zastaranej techniky je vhodná len na obranu vlastnej krajiny, akákoľvek hrozba obsadenia susedných území severokórejskou armádou je nereálna i keby sa o to pokúsili bolo by to politická samovražda pre Kim Chon Ila, ktorého hlavným záujmom je udržanie súčasného stavu. Japonsko definovalo Čínu ako hlavnú hrozbu vo svojej zahraničnej politike. Realita je však taká, že Japonsko začína byť najväčšou hrozbou a to i pre Čínu.
Taktiež treba dodať, že Koizumi pochádza s rodiny, ktorá bola silno ovplyvnená extrémnym nacionalizmom, ktorí doviedol Japonsko na cestu krutého agresora v predvojnovom období. Taktiež kruhy, ktoré stáli za japonským vojnovým dobrodružstvom počas druhej svetovej vojny majú stále významné postavenie a moc v japonskej politike a po súčasnosť nie sú títo ľudia ochotní pripustiť, že vraždenie, mučenie a znásilňovanie miliónov ľudí bolo niečo zlé. V tomto kontexte je veľkým varovným znakom i premiérova snaha o zmenu povojnovej pacifistickej ústavy Japonska. Už v apríli roku 2001 vyjadril potrebu zmeny ústavy, konkrétne článku 9, ktorí nepovoľuje Japonsku vybudovanie armády, prípustné sú len obranné sily . Nuž zdá sa, že tento Ázijský pittbull opäť dostáva chuť si poriadne zakúsnuť a to najmä do svojich susedov.