Umenie
rok 2005

Balada o smutnom rytierovi

V nám neznámej krajine, možno blízkej, možno vzdialenej, žil chlapec snívajúci o hrdinských činoch. Hádam, že za to mohli rozprávky starého otca, alebo to snáď bola len snaha upútať pozornosť a vypadnúť zo stereotypného života slovenského sedliaka, žijúceho v období feudálneho útlaku.
Chlapec sa snažil pomáhať, kde sa dalo - na poli, na ceste, pri dome a vo voľnom čase obchádzal susedov. Vedel, že pomôcť furmanovi vytiahnuť voz z priekopy nie je žiadny obdivuhodný čin, avšak vedel aj to, že každý hrdina musí začať s niečim menším, kým sa dostane k lovu drakov. Nanešťastie sa chlapcovi nedostávalo zaslúženej podpory a pochopenia a jeho okolie ho pokladalo skôr za čudáka ako za dobrodincu. Chlapec sa domnieval, že je to práve kvôli ich, takrečeno, obmedzenému chápaniu sveta a kvôli zmiereniu sa s ťažkými životnými podmienkami. Vedel, že ak sa chce stať hrdinom, musí opustiť rodný kraj, rodnú piecku.

Anakonda 2: Lov na Krvavú orchideu

Anakonda nemá vyvinutý sluch a tak sa počas lovenia musí spoliehať na zrak. V ňom má tzv. termoreceptory, t. j. všetko živé vo svojej blízkosti vidí na základe jeho telesnej teploty. Nasleduje beštiálny útok. Najčastejšie číha na stromoch. Doslova spadne na obeť, obvinie ju svalnatým telom a začne požierať, najčastejšie od hlavy. No, požierať, zuby má len na prichytenie obete, lebo tá býva často ešte živá a bráni sa. Anakonda obeť viac-menej prehĺta v celku. Túto obeť potom trávi niekoľko dní, počas ktorých zalezie do podzemného brlohu a spí. V prípade, že sa cíti byť ohrozená, dokáže obeť na počkanie vyvrátiť, aby bola plne schopná obrany, prípadne útoku.